V 26. potulke sa pozrieme na to, aký je kognitívny štýl (ne)závislosť od poľa. Prečo môžu mať ľudia závislí od poľa problém so šoférovaním alebo štúdiom? Aké môžu byť politické dôsledky závislosti od poľa? Ako byť nezávislý od konfliktného poľa? Prečo boli v Aschovom experimente účastníci závislí od sociálneho poľa? Ako byť nezávislý od poľa v bežnom živote pri emóciách, pípaní mobilu alebo nátlaku kamarátov?
Kognitívny štýl (ne)závislosť od poľa
Závislosť od poľa je kognitívny štýl, akým typicky reagujeme v situáciách, keď okolo nás vnímame pole. Čo je to pole? Kým prejdeme k psychologickému vysvetleniu, buďme pre názornosť konkrétni: predstavme si Zem ako veľké pole, vidíme okolo seba jej plochý povrch. Ak je niekto závislý od poľa, zdalo by sa mu, že Zem je plochá doska, a mohol by vyvodiť tento nesprávny súd. Nezávislí od poľa však analyzujú družicové zábery, fotografie z vesmíru, dedukujú, že vesmírne telesá ako Mesiac, Slnko aj iné planéty si guľaté… a teda aj Zem je guľatá.
V psychologickom zmysle je pole (v súlade s Witkinovou definíciou) kognitívne pole, z ktorého prichádzajú informácie (Krajčíková, 2017). Čiže predstavuje smer informácií, ktoré k nám prichádzajú. Zjednodušene povedané, či veríme informácii samotnej, alebo podliehame nekriticky vplyvom okolia. Ľudia závislí od poľa bývajú zameraní na situáciu bez vnútorného vyhodnotenia, kým nezávislí od poľa majú referenčný rámec zameraný na situáciu aj na seba. Nezávislí od poľa vykonávajú analýzu zameranú na objekt a nedajú sa strhnúť okolím, nie sú prvoplánoví. V klasickom experimente Witkina, autora konceptu nezávislosti od poľa, mali ľudia v krivej miestnosti urobiť kolmicu na zemský povrch. Nezávislí od poľa sa nedali zmiasť okolím a zakrivením miestnosti a gravitačne urobili kolmicu na zemský povrch, Závislí od poľa však nedokázali splniť úlohu a kolmicu robili na niektorú z krivých stien (Witkin, 1950).
Problémy závislých od poľa
Závislým od poľa idú veci ťažšie. Napr. môžu mať problémy so šoférovaním, keďže vnímajú iba jedno auto pred sebou – to je to príznačne pole. Nezávislí od poľa majú skôr tendenciu vnímať celú dopravnú situáciu vrátane niekoľkých áut pred sebou. Alebo u študentov môže ich prospech závisieť aj od ich kognitívneho štýlu závislosť od poľa. Nezávislí od poľa môžu mať lepší prospech už len preto, že sa dokážu sústrediť na učivo bez ohľadu na učiteľa, ktorý predmet vyučuje. Aj ked je učiteľ študentovi nezavislému od poľa nesympatický alebo pochybuje o jeho odborných kvalitách, dokáže sa na predmet naučiť. Napr. preto, lebo vie, že ho bude potrebovať v ďalšom štúdiu.
Niekedy ide závislosť od poľa do zdravotných rizík. Bola som pred pár týždňami na jednej udalosti, kde nás bolo asi 40, väčšina ľudí z toho bolo pre mňa neznámych. Keďže je doba koronavírusu a kamarátka lekárka mi na začiatku pandémie povedala, že rúška sú ozaj účinné na zabránenie šírenia infekcie, tak som si rúško v interiéri na tvári nechala. Táto kamoška mi v zdravotných veciach vždy poradila dobre a nosenie rúšok mi samej dáva logiku. Avšak očividne tak nerozmýšľali mnohí ľudia na tomto podujatí, keďže väčšina (česť výnimkám) rúško nasadené nemala. Ako som sa cítila? Hrdo, pretože i keď by som mala byť jediná, ktorá rúško má, ak som presvedčená o správnosti veci, budem sa správať podľa toho. A nie podľa ostatnych, s ktorými v tomto prípade nesúhlasím. Prečo by som rúško nenosila len preto, že ho nemajú ľudia okolo mňa? To by bolo hlúpe. A závislé od poľa.
Politické dôsledky závislosti od poľa
Podobne ako bolo hlúpe od vojenských poradcov USA, že zavrhli správy o hroziacom útoku na Pearl Harbor ako nevyznamné, ako som o tom vravela v 11. potulke. Nakonečný (2000) píše o skupinovom myslení, v ktorom úcta k skupine a rešpekt k jej členom predčia vlastné premýšľanie jedincov. Potom sa vyjadrenia a názory členov skupiny približujú k väčšinovej mienke skupiny, hoci môžu byť iracionálne. Pokiaľ by člen skupiny uvažoval samostatne, prišiel by k inému záveru.
Jedna z mojich najobľúbenejších kníh je Svetová vojna Z Maxa Brooksa. Prečítanú ju mám niekoľkokrát a stále ma v nej fascinuje psychologické vykreslenie postáv a realistickosť príbehu, hoci sa jedná o knihu o “zombíkoch”. Keď som sa rozhodovala knihu kúpiť, prečítala som si ukážku a bola som nadšená. Pointa knihy je, že reportér zbiera vyjadrenia preživších po svetovej vojne so zombie (dosadiť si tu však môžete akéhokoľvek nepriateľa, hoci aj koronavírus). Podstatou je vysvetlenie správania ľudí v pandémii. K nezávislosti od poľa sa viaže časť, kde reportér robí rozhovor s Izraelčanom o tom, prečo boli tak dobre pripravení na zombie apokalypsu. Odpovedá, že poučení z histórie, keď zavrhli hrozby, ktoré im napokon spôsobili straty, sa rozhodli každú správu poctivo preveriť. A ak by ju 9 pracovníkov tajnej služby zamietlo, desiaty má povinnosť sa ňou ďalej zaoberať. Preto keď prišla v Brooksovej knihe správa o víruse, ktorí mení ľudí na zombie, Izrael ju nezavrhol, ale dal jej prioritu a hľadal dôkazy.
Keby sa teda americkí analytici správali menej závisle od poľa a nezavrhli kvôli skupinovému mysleniu varovania pred útokom na Pearl Harbor, mohlo sa predísť veľkej katastrofe.
(Ne)závislosť od poľa a štúdium
Závislosť od poľa sa dá aplikovať aj na Sternbergovu (2004) knihu Prečo robia múdri ľudia hlúposti. Carol Dwecková v 2. kapitole Sternbergovej knihy píše o presvedčeniach, ktoré múdrych ohlupujú. Ide o závislosť človeka na vlastnom presvedčení, teda na poli, ktoré ak je iracionálne, sú aj skutky človeka iracionálne. Uvádza príklad, že študenti s nižšou úrovňou angličtiny potrebnej na úspech na univerzite v Hong Kongu boli závislí na svojej mienke, že inteligencia je nemenná, čo ich brzdilo v tom, aby sa prihlásili na kurz angličtiny. Poľom sa stala úroveň inteligencie, resp. presvedčenie o jej nemennosti. Naopak študenti, ktorí mali nižšiu úroveň angličtiny, ale verili, že inteligencia je rozvíjateľná, prejavili rozumne záujem o kurz angličtiny. Boli nezávislí od poľa svojej inteligencie a boli schopní prekročiť vlastný tieň a snažiť sa o jej rozvoj.
Takto nezávislí od poľa, hoci s pôvodne nižšími schopnosťami, svojou snahou a vytrvalosťou predbehnú závislých od poľa, ktorí uľpievajú na svojej úrovni. Bez práce nie sú koláče. Keď sa zajac vysmial korytnačke v známej Ezopovej bájke a najedol sa počas pretekov kapusty, po ktorej zaspal, stal sa (vlastne úplne doslova) závislým od poľa. Korytnačka svojou húževnatosťou prekonajúc výsmech od zajaca vyhrala a hoci bola pomalšia, predbehla (tak ako vo výskume Dweckovej) pôvodne rýchlejšieho protivníka.
Závislými od poľa sa ľudia môžu stať, ak ich rodičia, pedagógovia alebo nadriadení chvália skôr výkon než snahu. Pochvala výkonu, ak je príliš častá, môže spôsobiť, že človek pôjde takpovediac na istotu, hoci s menším úspechom.
Závislosť od poľa pri konflikte
Ako závislosť od poľa vnímam aj to, ak je niekto nahnevaný na iného človeka. Aj mňa koľkokrát niekto naštve, ale je rozdiel, či si to držíme od tela a povieme “naštval ma”, alebo už máme emóciu “som naštvaný”. V druhom prípade sa domnievam, že ide o závislosť od konfliktného poľa, ktoré vzniklo medzi mnou a druhým človekom.
Kedysi som bývala nahnevaná, a keďže som cholerik tak často a riadne. Teraz si poviem: naštval ma a emočne sa snažím zostať vyrovnaná, resp. emočnú nerovnováhu svojimi slovami a činmi vyvážiť. Dobré je začať tým, že si autenticky uvedomíme emóciu, čo je potrebné pre šťastný život (Šuranová, 2021). Napr. ak ide o partnerský konflikt, odporúčam 5 krokov partnerskej hádky (Gabura, Pružinská, 1995). Racionálnymi krokmi prejavíte nezávislosť od poľa emócie, ktoré u vás vzniklo. Zvládanie zamerané na problém je jednoznačne výhodnejšie ako zvládanie zamerané na emócie, kde človek niekedy roky dookola frfle, sťažuje sa, odborne sa to nazýva ruminácia (Atkinsonová et al., 2010), ale neposunie riešenie ďalej.
Ak je pole emócií prekročené, je riešenie problému na dosah. Správni riešitelia problémov trávia 80% času ich definovaním a iba 20% realizáciou riešenia, u nesprávnych riešiteľov je to naopak (Daniel et al., 2003). Myslím si, že správni riešitelia problému sú nezávislí od poľa a nesprávni riešitelia naopak závislí od poľa problému, ktorí riešia.
Závislosť od sociálneho poľa
Pozor, byť nezávislým od poľa neznamená konať vždy a za každú cenu inak ako okolie! Len urobiť tak, akoby sme konali my sami. Napr. v Aschovom experimente konformity boli všetci okrem jedného človeka nastrčení experimentátorom. Podstatou experimentu bolo odhadovanie dĺžky čiar na kartičkách (McLeod, 2008). Účastníci dostali vzorovú kartičku s jednou čiarou. Mali ju porovnať s tromi čiarami na druhej kartičke a vybrať zhodnú čiaru (Sušaninová, 2016), pričom rozdiely medzi čiarami boli očividné, ako vidno na tomto ilustračnom obrázku.
Pokus uskutočnili 18-krát pre každú skupinu a 12-krát z toho všetci nastrčení komplici naschvál odpovedali nesprávne. Ako predposledný prišiel na rad „pokusný králik“, ktorý vo viac ako v 70 % prípadov súhlasil s názorom väčšiny. Z analýzy po experimente sa zistilo, že dôvodom bola nízka sebadôvera, strach z nezapadnutia do kolektívu a dôvera v názor ostatných (de Silans, 2021). Domnievam sa, že účastníci boli závislí od experimentálneho poľa (“čo keď ide o optickú ilúziu, ktorú som neodhalil?”) aj od sociálneho poľa (ostatní to predsa určite vidia správne), ktoré mali okolo seba.
Nestalo sa vám niekedy, že ste sa zasmiali len preto, že sa zasmiali všetci okolo vás, ale v skutočnosti vám to nepripadalo vtipné? Ako spieva Sting v piesni Every breath you take verš “Every smile you fake” (čiže každý úsmev, ktorý hráš). Prajem vám, nech máte odvahu nezasmiať sa vtedy, ak sa smejú ostatní napr. na ohováraní kolegu, pretože je to prejav verbálnej agresivity (Lehenová, 2013). A agresivita je dobrá iba obranná. Hm, veľa bránenia sa asi nie je treba, keď tam ohováraná osoba ani nie je, nemyslíte?
Nezávislosť od poľa v bežnom živote
Ak máme z niečoho emóciu, ktorú treba zvládať, je dobré byť nezávislí od poľa a nenakričať na druhých, ktorí nám tú emóciu vyvolali. Je to aj v súlade s rozvojom EQ. Cherry (2020) odporúča nájsť si vlastné spôsoby, akými zvládneme náročné emócie. Napr. počítať do 10 alebo zhlboka sa nadýchnuť, čo nám môže pomôcť upokojiť sa. Alebo môžeme odísť nezávisle do inej miestnosti, aby sme sa ovládli. Vo webinári, ktorý som viedla, navrhla jedna účastníčka tzv. balkónovú techniku, kde si máme predstaviť sami seba akoby sme stáli na balkóne a na situáciu nahliadali odtiaľ, z nadhľadu. Môže nám to pomôcť zachovať si odstup. Odporúčam tiež nezávisle od poľa siahnuť po peknej spomienke, ktorá nás odreaguje v emočne napätej situácii.
A čo ak vám zapípa mobil správu, kým sa práve sústredíte na nejakú prácu a nevyhovuje vám pozrieť sa, kto vám čo písal? Môžeme si vybrať či budeme nezávislí od poľa a nevyskočíme hneď k mobilu, alebo budeme závislí od poľa a necháme sa pípaním rušiť. Aby sme zostali nezávislými od poľa, je dobré vytvoriť si dopredu postoje a mať ujasnené názory. Napr. že ak by to bolo súrne, niekto by nám predsa zavolal, preto nie je prioritou hneď si pozerať správy na mobile. Môžete to urobiť o chvíľku, keď budete mať čas, resp. keď vám mobil zase pípne a vaša zvedavosť narastie do veľkých rozmerov.
A čo urobíte, ak ľudia okolo vás pijú nadmieru alkohol alebo fajčia? Budete nezávislí od poľa? Poznám jedného skvelého muža, ktorý chodieval ako študent von s kamarátmi. A nech ho akokoľvek ponúkali, nikdy to s alkoholom neprehnal. Na druhý deň si vždy pamätal, čo sa dialo, na rozdiel od kamaráta, ktorých neraz doprevádzal kvôli vyššiemu stavu opilosti domov. Tento mladý muž prejavil nezávislosť od poľa kamarátov. A či sa mu smiali? Jasné, spočiatku hej. Ale po čase si zvykli a podľa mňa mali k nemu dokonca rešpekt.
Prajem aj vám, nech zostanete sami sebou v situáciách, kde by vás pole tlačilo robiť veci v rozpore s vašou psychikou. Byť nezávislým neznamená nasilu urobiť opak ako druhí, ale urobiť veci preto, že ste to vy.
Napríklad je dobré dať sa očkovať proti COVID-u, nie preto, že to niekto ne/hovorí, ale preto, lebo to funguje! Nebuďme závislí od poľa svojich emócií ako napr. obava alebo zmätenie. Ja už som zaočkovaná oboma dávkami a povzbudzujem vás urobiť to isté.
Majte sa dobre a majte oduševnené chvíle!
Ak sa vám moje potulky páčia, budem rada ak ich tvorbu podporíte. Návod ako na to nájdete na tomto odkaze.
Bibliografia
Atkinsonová, R. et al. 2010. Psychologie. Praha : Portál. 751 s. ISBN 80-7178-640-3.
Brooks, M. 2013. Svetová vojna Z. Bratislava : Premedia. 328 s. ISBN 978-80-89594-96-2.
Cherry, K. 2020. 5 Components of Emotional Intelligence. Dostupné: https://www.verywellmind.com/components-of-emotional-intelligence-2795438 (citované 20.7.2021)
Daniel, J. et al. 2003. Prehľad všeobecnej psychológie. Nitra : Enigma. 278 s. ISBN 80-89132-05-7.
de Silans, C. 2021. Aschov efekt: ovplyvnení k nesprávnym rozhodnutiam. Dostupné: https://www.welcometothejungle.com/sk/articles/aschov-efekt (citované 20.7.2021)
Gabura, J., Pružinská, J. 1995. Poradenský proces. Praha : Sociologické nakladatelství. 147 s. ISBN 80-85850-10-9.
Krajčíková, L. 2017. (Ne)závislosť na poli: Kognitívny štýl či schopnosť? Brno: Filozofická fakulta Masaryovej univerzity. Testfórum, 10, s. 4-13.
Kniha najkrajších rozprávok. 2014. O zajacovi a korytnačke. Bratislava : MATYS. 368 s. ISBN 978-80-8088-396-6.
Lehenová, A. 2013. Pedagogická a školská psychológia. Trnava : Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity. ISBN 978-80-8082-610-9. Dostupné: https://pdf.truni.sk/e-ucebnice/psp/ (citované 20.7.2021)
McLeod, S. 2008. Asch Experiment | Simply Psychology. Dostupné: http://www.simplypsychology.org/asch-conformity.html (citované 20.7.2021)
Nakonečný, M. 2000. Sociální psychologie. Praha : Academia. 287 s. ISBN 80-200-0690-7.
Sternberg, R.J. 2004. Prečo robia múdri ľudia hlúposti? Bratislava : Ikar. 294 s. ISBN 80-551-0767-X.
Sušaninová, P. 2016. Aschov experiment: Sociálny experiment, ktorý šokoval svet a odhalil, prečo sa tak snažíme podobať na iných ľudí. Dostupné: https://www.interez.sk/blog/aschov-experiment-socialny-experiment-ktory-sokoval-svet-odhalil-preco-sa-snazime-podobat-inych-ludi/ (citované 20.7.2021)
Šuranová, M. 2021. Emocionálna inteligencia a jej význam v živote. Dostupné: https://eq-vychova.sk/vyznam-eq/ (citované 19.7.2021)
Witkin, H. A. 1950. Individual Differences in Ease of Perception of Embedded Figures. Journal of Personality, 19, s. 1–15. Dostupné: https://onlinelibrary.wiley.com/doi/abs/10.1111/j.1467-6494.1950.tb01084.x (citované 18.7.2021)
https://sk.yestherapyhelps.com/the-8-cognitive-styles-how-does-each-person-usually-think-12723 (citované 19.7.2021)