V 46. potulke sa pozrieme na to, prečo je dobrá dobročinnosť, ako pôsobí na rozvoj našej sebadôvery a aké pozitívne emócie vznikajú, keď robíme dobré skutky. Prečo je dobročinnosť efektívna ako prevencia depresie? Ako súvisí konanie dobrých skutkov s rozvojom kreativity? Aké sú možnosti ako pomáhať iným, napr. upratať si s využitím Paretovho pravidla?
V poslednej Potulke psychológiou som rozprávala o morálnom vývine. Hodí sa mi nadviazať témou dobročinnosť.
Niekedy mám pocit, že potulky sú ako kapitoly jednej veľkej knihy, ktorú píšem 🙂 Len ešte netuším, koľko bude mať strán. A z toho som fascinovaná. Z čoho ste dnes fascinovaní vy? Som zvedavá na vaše reakcie na moje potulky, spätná väzba od vás ma motivuje písať ďalej. A veľmi rada čítam! Áno, pozorným poslucháčom potuliek iste neuniklo, že som beletriu viackrát odporúčala. Je skvelá na rozvoj emočnej inteligencie, ako som hovorila v 42. potulke o emóciách. V príbehoch môžeme nájsť psychické uvoľnenie, o čom si môžete vypočuť v rozhovore z 20. potulky s Jankou Turzákovou.
Prečo je dobročinnosť dobrá?
Dnes vám budem trošku neformálnejšie hovoriť, prečo je dobré robiť dobré skutky. Z psychologického hľadiska, samozrejme. Myslím, že je jasné, že dobročinnosť prospieva druhým. Poviem vám 5 dôvodov, aký význam má pre našu psychiku urobiť denne aspoň jeden dobrý skutok. Najskôr ich vymenujem, potom si ich rozoberieme podrobnejšie. Sú to:
1. rozvoj sebadôvery
2. pozitívne emócie (hrdosť, radosť, pokoj)
3. prevencia depresie
4. “upracme si” (psychicky aj okolo seba)
5. rozvoj kreativity
Rozvoj sebadôvery
Skúsili ste už cvičenie na sebadôveru, ktoré som odporúčala v 31. potulke? Ide o metódu, ktorú uvádza Koníčková (2021a) od Juliána Melgosu. Vo svojej knihe Objav svoju hodnotu píše, že sebadôveru si rozvíjame aj vtedy, ak sme pre iných prospešní. Vysvetľujem to tak, že si uvedomíme: “Vau, dokážem niečo, čo druhí nie, a môžem im tak pomôcť.” Priznajme si to úplne zdravo, sebavedome, nenamyslene. S rešpektom, že zase kopu vecí nevieme a profitujeme z práce druhých.
Ako psychologička si od práce zájdem rada na dobrý obed. To si od sveta beriem ja. Čo zasa svetu dávam je, že robím poradenstvo aj dobrovoľnícky. Napr. som bola poctená pozvaním na rozhovor od časopisu patalie.cz na tému, ako s deťmi komunikovať o vojne, srdečne pozývam prečítať.
Každý niečo vieme a môžeme pomôcť, odporúčam trebárs pravidelne vynášať staršej susede smeti. Julián Melgosa uvádza niekoľko nápadov, ako pomáhať druhým:
- môžete pomáhať slobodným mamám, ktoré sú často samy a nemajú dostatok času
- môžete pomáhať dôchodcom, ktorí majú veľa času a poteší ich návšteva
- môžete pomáhať v charitatívnych organizáciách, v mimovládnych organizáciách, v detských táboroch, v detských domovoch…
- môžete pomáhať deťom z rodiny alebo od susedov pri písaní domácich úloh
Pozitivne emócie hrdosť, radosť, pokoj
Dobrovoľníctvo má význam aj vo vzniku pozitívnych emócií uspokojenia z pomoci, ktorú venujete iným. Posilňuje to našu emočnú pohodu (Koníčková (2021a). Ak niekomu pomôžeme, máme radosť. Ak niečím prispejeme, cítime sa na seba hrdí. Ak niekoho podporíme, cítime pokoj. Odporúčam si tieto emócie hovoriť! Či už v duchu alebo nahlas. Napr. “Som na seba hrdá, že staršej pani susede vynášam smeti.” Alebo “Teším sa, že som posadil starým rodičom v záhrade zeleninu”. Prípadne: “Aký som pokojný po stretnutí s kolegyňou. Doniesol som jej kávu a sám som si pri rozhovore s ňou oddýchol!” Nedovoľme, aby negatívne emócie ovládli nás. Ovládnite my ich!
Navrhujem denne si povedať, na čo sa tešíme. Môžeme si naplánovať, aký dobrý skutok urobíme a mať z toho radosť. “Vyrobíme” si tak pozitívne emócie ešte pred tým, ako dobrý skutok vykonáme. Okrem radosti najmä hrdosť a pokoj. A potom sa môžeme tešiť po jeho samotnom vykonaní. Dedukujem, že takto sa pozitívne emócie znásobujú.
Prevencia depresie
Depresia je typická nedostatkom aktivity. Froggatt (2003) tvrdí, že na prevenciu depresie sa treba rozhýbať. Navrhuje plán aktivít s konkrétnymi činnosti, ktoré urobíme krok za krokom. Prečo si doň nezaradiť aj dobrý skutok? Silno to odporúčam.
Veľa z nás si píše diár alebo si v duchu premyslí svoj program v časovej následnosti. Ak si ho píšete, navrhujem farebne odlíšiť napr. povinnosti modrou, relax zelenou… tam môžete zaradiť aj dobrý skutok. Ak si program premyslíte v duchu, môžete si povedať, ktoré činnosti sú povinnosti a ktoré relaxačné aktivity. A aký dobrý skutok dnes vykonáte. Ak nevymyslíte hneď, majte to na zreteli. Verím, že počas dňa sa vám naskytne príležitosť. Do programu si jednoducho môžeme zaradiť položku “vykonám dobrý skutok”
Ak odbočím, na prevenciu vyhorenia je výborné každý deň dbať na svoj (aspoň chvíľkový) relax. A počas dobročinnosti viac-menej relaxujeme, lebo robíme niečo, čo je našou silnou stránkou, čo nám ide a teda nestojí nás to toľko energie.
Uzatváram, že konaním dobrých skutkov sa môžete úspešne vyhýbať depresii aj vyhoreniu. Netreba to však preháňať, nezabúdajme popri konaní dobra pre druhých aj na seba. A užívajme si, ak nám niekto tiež prejaví svoju dobročinnosť a pomôže nám. Vypýtajme si pomoc. Vtedy dávame možnosť druhému prejaviť sa dobročinne, čo pôsobí ako jeho prevencia depresie.
“Upracme si”
Pri depresii je správne je využiť Paretove pravidlo 80:20. Menej podstatné veci ako napr. upratovanie odporúčam robiť na 80%. Nie menej, nie viac. Robiť veci na 100% zaberá veľa času a energie, preto navrhujem nechať si to len na tie najdôležitejšie veci. Robiť veci na menej ako 80% znamená, že nebudú urobené poriadne. A dobré skutky? Tie je podľa mňa vhodné robiť poriadne s využitím Paterovho pravidla 80:20 (Mikula, 2019). Napr. upraceme si doma a pomôžeme tak iným – môžeme pretriediť veci na charitu, pre utečencov alebo sociálne slabších.
Tiež som niesla veci viackrát na charitu a vzdy som mala dobrý pocit. Alebo keď som dala o zbierke vedieť známym. Veľakrát mi v mojej dobročinnosti pomáhali práve oni. Napr. zaniesla som veci známej. Ona si tiež upratala a spolu so svojimi vecami zaniesla na charitu aj moje. Alebo som zase ja tak niesla kolegynine veci do zbierky.
Nenaložme si na svoje plecia viac ako zvládneme (Gránska, 2021) aj v robení dobrých skutkov. Môžeme využívať rôzne formy dobrovoľníctva. Samozrejme prispieť sa dá aj finančne, ale odporúčam, aby ste sa s tým cítili konformne. A nezabúdať aj na seba, darovať toľko, aby vám nechýbalo!
Rozvoj kreativity
Pri vymýšľaní dobrých skutkov rozhodne nechýba kreativita. Na jej rozvoj je skvelé, ak si večer pred spaním určíme 10 vecí, ktoré budeme zajtra robiť (Koníčková, 2021b). Prečo si tam nevložiť aj kreatívny nápad na dobrý skutok? Predstavte si samého seba, ako večer ležíte na posteli a uvažujete: “Hm, čo dobré by som zajtra spravil?” Jasné, dobré veci robíme už vtedy, keď vykonávame zodpovedne svoju prácu či štúdium. Lenže za to dostaneme odmenu napr. vo forme výplaty alebo ohodnotenia. Teraz mám však na mysli dobročinnosť, ktorá je nezištná a výplatou za ňu je len dobrý pocit. A áno, aj vedľajšie produkty dobročinnosti, o ktorých som dnes hovorila – rozvinutá sebadôvera, radosť, pokoj, hrdosť.
Aby ste mali rozvinutú aj kreativitu, môžete vymýšľať nápady, ako pomôcť. Kreativita má fázy od preparácie (prípravy) až po verifikáciu (overenie) nápadu (Lehenová, 2013). Preto nezúfajte, ak na kreatívnu myšlienku neprídete hneď. Dôležitá je inkubácia, kedy sa explicitne nezaoberáme riešením, ale implicitne na ňom pracujeme – v našej psychicke pomaly dozrieva nápad, čo sa nazýva inšpirácia (Ďurič, Bratská, 1997). Fázy kreativity sa môžu prelínať (Daniel et al., 2003).
Záver
Dobré skutky sa nemajú robiť nasilu. Od toho je odvodený aj pojem dobrovoľníctvo – vykonávať dobro z vlastnej vôle. Ak som vám dnes poskytla dosť dôvodov, aby ste sa preň rozhodli, budem rada. Navyše, mám overené, že jeden dobrý skutok denne pôsobí pre nás psychohygienicky a zároveň niekomu pomôže. Či už v organizovanej forme alebo neformálnejšie, že pomôžete niekomu a nebude to nikde zaznamenané. Urobíte to preto, že je to jednoducho dobré. Existuje viac foriem, napr. či robíte dobrovoľníctvo sami alebo s niekým. Prípadne či opakujete pravidelne tú istú dobročinnosť alebo si vymýšľate nové a nové kreatívne nápady. Povzbudzujem skúsiť to aj vás.
Majte sa dobre a majte oduševnené chvíle!
Ak sa vám moje potulky páčia, budem rada ak ich tvorbu podporíte. Návod ako na to nájdete na tomto odkaze.
Bibliografia
Belovičová, S. 2022. Jak mluvit s dětmi o válce? Záleží to na jejich věku, radí psycholožka. Dostupné: https://patalie.cz/jak-mluvit-s-detmi-o-valce/ (citované 7.4.2022)
Daniel, J. et al. 2003. Prehľad všeobecnej psychológie. Nitra : Enigma. 278 s. ISBN 80-89132-05-7.
Ďurič, L., Bratská, M. et al. 1997. Pedagogická psychológia. Bratislava : SPN. 464 s. ISBN 8008024984. In: Klimovič, M. 2010. Verbálna kreativita v psychologických a kognitívnolingvistických súvislostiach. Prešov : Pedagogická fakulta Prešovskej univerzity. Dostupné: https://www.pulib.sk/web/kniznica/elpub/dokument/Klimovic1/subor/1.pdf (citované 8.4.2022)
Froggatt, W. 2003. Šťastie je vaša voľba. Bratislava : Ikar. 309 s. ISBN 80-551-1085-9.
Gránska, Z. 2021. Syndróm vyhorenia: Robíte niečo preto, aby sa z vás nestala „vyhorená mama“? Dostupné: https://eduworld.sk/cd/zuzana-granska/906/syndrom-vyhorenia-robite-nieco-preto-aby-sa-z-vas-nestala-vyhorena-mama (citované 8.4.2022)
Koníčková, J. 2021a. 10 tipov, ako si rozvíjať sebadôveru. Dostupné: https://eduworld.sk/cd/jaroslava-konickova/4823/10-tipov-ako-si-rozvijat-sebadoveru (citované 7.4.2022)
Koníčková, J. 2021b. 12 tipov, vďaka ktorým naštartujete svoju kreativitu. Dostupné: https://eduworld.sk/cd/jaroslava-konickova/4060/12-tipov-vdaka-ktorym-nastartujete-svoju-kreativitu (citované 8.4.2022)
Lehenová, A. 2013. Pedagogická a školská psychológia. Trnava : Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity. ISBN 978-80-8082-610-9. Dostupné: https://pdf.truni.sk/e-ucebnice/psp/ (citované 8.4.2022)
Melgosa, J. 2014. Objav svoju hodnotu. Vrútky: Advent Orion. 192s. ISBN 978-80- 8071-173-3. Dostupné: https://www.digitania.eu/1490/428630/1 in: Koníčková, J. 2021. 10 tipov, ako si rozvíjať sebadôveru. Dostupné: https://eduworld.sk/cd/jaroslava-konickova/4823/10-tipov-ako-si-rozvijat-sebadoveru (citované 7.4.2022)
Mikula, A. 2019. Využívajte Paretovo pravidlo 80/20 každý deň. Dostupné: https://www.timemanagement.sk/paretovo-pravidlo-80-20/ (citované 8.4.2022)
https://www.euroekonom.sk/paretovo-pravidlo-8020-a-metoda-abc, citované 8.4.2022