V 42. potulke sa dozviete, ako spolu súvisia emócie a empatia, ako správne pomenovať svoju emóciu a prečo čítanie beletrie rozvíja spoznávanie vlastnej emócie. Aké druhy a teórie emócií existujú? Ako rozvíjať autentickosť prežívania reflexiou a hľadaním emócie na prísmenká abecedy? Aká je hlavná funkcia emócií a čo má po nich nasledovať?
Emócie a empatia
Niekedy uvažujem, o čom bude ďalšia epizóda Potuliek. Vždy sa to nejak vykryštalizuje, napr. podľa mojich aktuálnych zážitkov, alebo vychádzam z mojich skúseností v poradenstve. Mojím cieľom je, aby môj príklad alebo skúsenosti mohli poslúžiť aj vám a vašim blízkym. Prípadne sa stáva, že vytvorím Potulku na želanie. Tak som začala písať aj epizódu o empatii, ibaže som cítila potrebu vysvetliť najskôr, čo sú emócie. Empatia je totiž celá o emóciách, povedala by som, že ide o transfer emócií druhých ľudí do nášho vedomia. Pri empatii ide o emócie ostatných, ktoré sa snažíme odhaliť, porozumieť im a následne na ne reagovať. Aby sme však mohli byť empatickí, treba najskôr rozumieť vlastným emóciám (Koníčková, 2021a, Ulčin, 2015). Preto už trošku predbieham a naznačím, že nabudúce sa môžete tešiť na tému empatie a jej rozvoja. Dnes sa ako predstupienok k tomu zameriam na emócie, na ktoré reagujeme aj v rámci empatie k druhým.
Pomenovanie emócie
Na psychológii sa mi páči, že sa pomocou nej môžeme rozvíjať celý život. Aj poznanie emócií sa dá rozvíjať. Že nie ste zvyknutí rozprávať o svojich emóciách? Odporúčam naučiť sa to. Úplne inak znie, keď povieme “zmiatol si ma” ako “som zmätený”. To je psychologicky správne vyjadrenie emócie, pretože opisuje našu vnútornú realitu. Ten, pri kom sa cítime zmätení, nás totiž možno vôbec nechcel zmiasť. Preto ak by sme povedali “zmiatol si ma”, naznačujeme, že má na tom vinu, na základe čoho sa môže stavať do obrany.
Skúste si to predstaviť na sebe, ak vám šéf alebo blízky povie “som sklamaný”, dáva informáciu o sebe. Tak je to ľahšie prijať. Ak vám však povie “sklamal si ma”, dáva tým najavo vaše zlyhanie. Zrejme sa vám počúva ľahšie prvá varianta.
Je to tak? Vynikajúce na pomenovaní svojej emócie je tiež to, že si pomocou nej akoby “upraceme” psychiku. Akonáhle vyjadríme emóciu, máme nad ňou aspoň trošku nadvládu. Tiež môžeme ďalej riešiť, čo s ňou urobíme. Ako úplný bonus je, že hovorením o svojich emóciách vzbudzujeme empatiu v druhých (Cherry, 2020). Takže, ak nechceme, aby nám blízky vravel “sklamal si ma”, ale akceptujeme vyjadrenie “som sklamaný”, ani my mu nehovorme “zmiatol si ma” ale “som zmätená ”. Vzbudenie empatie na základe verbálneho vyjadrenia našej emócie vysvetľujem v zmysle princípu modelovania (Tancsáková, 2021) podľa Bandurovej teórie sociálneho učenia (Nakonečný, 2000). Domnievam sa, že to tiež súvisí s princípom rozvoja empatie, o ktorom hovorí český psychológ Jaroslav Šturma (Šťastná, 2013). Ale o tom viac v nasledujúcej potulke o empatii.
Rozvoj rozpoznania emócií
Teraz uvediem jednoduchú metódu rozvoja vyjadrovania emócií, ktorú praktizujem kvôli vlastnému sebarozvoju aj ja. Je to… Tipnete si? Áno, správna odpoveď je: čítanie beletrie. Ak sa vám marí, že som čítanie odporúčala aj minulú potulku, bingo! Hovorila som o tom ako o správnom návyku, ak odstraňujete “závislôstku” (Koníčková, 2021b)”. Čítanie sa často označuje za nácvik pravopisu (Zápotočná, in: Kolláriková, Pupala, 2001). Keď čítame, máme napozerané, aké i/y sa v ktorých slovách píše. Z psychologického hľadiska odporúčam čítanie aj na “napozeranie si” emócií.
Máte práve rozčítanú knihu? Aké emócie postáv tam sú? Ak neviete odpovedať, nevadí, učíme sa celý život. Povzbudzujem vás, keď budete znova čítať, zámerne si všímať, prípadne podčiarkovať, ktoré emócie autor pomenúva. Rozvíjate tak spoznávanie vlastnej emócie. Aktuálne čítam knihu, v ktorej autor napísal emócie zdeptaný a zmätený. Všimli ste si, že v slovenčine veľa emócii sa začína na “z”? Aj zarmútený, zahanbený, zarazený, zúfalý… Myslím, že na väčšinu písmeniek abecedy môžeme nájsť emóciu. Aj na samohlásky, i keď tam je to ťažšie. Napr. na “i” som chvíľku hľadala, ale našla som: iritovaný. Alebo na “o”: obávam sa. Mám rada pozitívne emócie: potešený, nadšený, naradostený, veselý, fascinovaný, uchvátený, uveličený. Môžete skúsiť cvičenie, na písmená abecedy nájsť emóciu. Verím, že sa vám to podarí. Netreba to preháňať, podľa Paretovho pravidla stačí, ak urobíte menej dôležité veci na 80%. Ozaj nemusíte na všetky písmená abecedy nájsť emóciu. Mne sa napr. nepodarilo nájsť emóciu na písmeno “g”. A vám? V tejto hre vás povzbudzujem využiť žolíka priateľ na telefóne 😉 to je zároveň skvelá podpora priateľstva.
Hra hľadaj emóciu
Poznáte hru meno, mesto, zviera, vec? V nej tiež na jednotlivé písmená vymýšľame slová. Navrhujem podobne hľadať emócie v akejsi psychologickej adaptácii tejto hry. Možno to pri niektorých písmenách nepôjde ľahko, preto môžete spolupracovať s inými. Veď vypýtať si pomoc je aj skvelá prevencia vyhorenia (Gránska, 2021, Zvariková, 2019). Alebo ako detektív hľadajte emóciu v beletrii, a nemusí to byť len v detektívkach. Akákoľvek dobrá kniha je na rozvoj pomenovania vlastnej emócie super, pretože v kvalitnej beletrii sú zachytené emócie postáv. Na princípe modelovania vychádzajúceho z teórie sociálneho učenia Banduru dedukujem, že sa postupne naučíte vyjadrovať emócie prečítané v knihe. O čítaní som už v potulkách vravela viackrát. V minulej potulke o závislosti som ho odporúčala ako výbornú aktivitu na zdravú psychiku. Aj moja hostka psychologička Janka Turzáková ho odporúčala v rozhovore v 20. potulke ako upokojujúcu aktivitu alebo pomôcku na zaspávanie. Budem rada, ak si čítanie vyskúšate na vlastnej koži a sami uvidíte, že je to prínosné, doslova! (keďže budete mať doslova ‚knihu pri nose‘) 🙂
Druhy emócií
Aké emócie prežívame? Delia sa na dve základné skupiny (Daniel et al., 2003):
- Nižšie emócie – máme ich spoločné so zvieratami v rámci 1. signálnej sústavy. Špeciálne u zvierat ich študuje zoopsychológia (Boroš, 2002). Porovnaním emócií zvierat a ľudí sa zaoberá komparatívna psychológia. Nižšie emócie sú:
- afekt – silný a krátky emočný stav, napr. keď v obrane zaútočí pes alebo človek. Zvykne sa vravieť “konal v afekte”. Afekty sa prejavia telesnými zmenami, ako červenanie alebo naopak blednutie, cerenie zubov, búchanie päsťou na stôl, dupnutie si… Možno si spomeniete, ako ste niekoho videli nahnevaného, až očervenel.
- nálada – vraví sa “mal dobrú / zlú náladu”. Ako je klavír naladený na dlhší čas, kým sa zase rozladí, aj nálada naznačuje dlhšiu trvácnosť. Je protikladom afektu – naša nálada je dlhotrvajúci emočný stav, ktorý má slabšiu intenzitu.
- strach a úzkosť – rozdiel medzi nimi je, že strach je osožný, lebo existuje v situácii reálneho nebezpečenstva, ako napr. útok. Úzkosť je naopak predtucha nejasného nebezpečenstva, preto si myslím, že ju majú len ľudia, napr. v prípade trémy z verejného vystúpenia. V rámci 2. signálnej sústavy si uvedomujeme dopad našich prezentácií.
- hnev a zlosť – opäť si myslím, že je rozdiel medzi hnevom, ktorý je spoločný pre ľudí aj zvieratá, a zlosťou, ktorá je typická iba pre ľudí.
- radosť – táto príjemná emócia je spokojnosť s napĺňaním príslušných potrieb, ktorá môže prerásť do životnej spokojnosti (Rybanská et al., 2021)
2. Vyššie emócie (nazývame ich aj city) – patria sem etické, estetické, intelektové, spoločenské a náboženské city. Máme hodnoty dobro, krása, rozum, blaho, o ktoré nám ľuďom ide.
6 základných emócií
Podľa mňa je prekvapivé, že v delení na nižšie a vyššie emócie sa nenachádza emócia prekvapenie 😉 Dedukujem, že kritériom uvedeného delenia podľa Daniela et al. (2003) je jednoduchosť vs. komplikovanosť emócie. Myslím si, že s tým súvisí príslušnosť jednoduchších, nižších emócií zvieratám a naopak komplexnejších, vyšších emócií ľuďom. Dopĺňam tu teda iné delenie tých “zvieraco-ľudských” jednoduchších, nižších emócií, kde nájdeme aj emóciu prekvapenie – ide o teóriu emócií Woodwortha a Schlossberga, podľa ktorých existuje celkovo iba 6 základných emócií, ktoré sú univerzálne naprieč kultúrami: radosť, smútok, prekvapenie, strach, nechuť, smútok. Domnievam sa, že každú emóciu môžeme schovať do jedného z týchto šiestich kochlíčkov. Emócie sa podľa Younga et al. (1997) nachádzajú na dvoch škálach, pre názornosť si môžete pozrieť obrázok v textovej verzii tejto potulky (obrázok 1):
1. škála príjemnosti/ nepríjemnosti – nachádzajú sa tu dve protichodné emócie:
- radosť – je to príjemná emócia, ktorú chceme dosahovať
- smútok – je to nepríjemná emócia, ktorej sa chceme vyhnúť
2. škála pozornosti /odtiahnutia sa – patria sem štyri emócie podľa toho, či pútajú našu pozornosť alebo ju odpudzujú:
- prekvapenie – púta našu pozornosť
- strach – púta našu pozornosť
- nechuť – odpudzuje našu pozornosť
- hnev – odpudzuje našu pozornosť
Obrázok 1: 6 základných emócií podľa Woodwortha a Schlossberga
Príklady emócií
Niektoré emócie sú nám príjemné a iné nie. Jediná emócia, ktorá je za každých okolností príjemná, je radosť. Spoločná je pre ľudí aj zvieratá, ibaže ľudia ju vedia prežívať na vyššej úrovni. Ak máte psíka a natešene vrtí chvostom, keď beriete vodítko a vezmete ho na prechádzku, prežíva radosť. Aj vy môžete prežívať radosť, pretože prechádzka je výborná psychohygienická aktivita.
Emócia, ktorá môže byť príjemná aj nepríjemná, je prekvapenie. Ak Vám niekto dá darček, môžete sa cítiť príjemne i nepríjemne, ak je to trebárs niečo nevhodné. V takom prípade sa odťahujeme od vyvolávajúceho podnetu, napr. posunieme darček ďalej.
Emócie, ktoré sú zakaždým nepríjemné, sú smútok, hnev, nechuť a strach. Aj medzi nimi je rozdiel. Strach púta našu pozornosť, aktivuje sa naša psychika, aby sme sa vyhli eventuálne nebezpečným situáciám. Napr. ak idete cez priechod pre chodcov a auto uháňa rýchlosťou, že keby šofér aj chce, nedobrzdil by pred vami, môžete pocítiť strach. Vtedy sa vaša koncentrácia zvýši, aby ste z toho vyviazli živý. Pri nechuti a hneve to funguje opačne, odpudzuje našu pozornosť. Myslím si, že je to preto, aby sme sa nekoncentrovali na vyvolávajúci podnet. Vtedy odchádzame preč, napr. pri nechuti zo zápachu, ktorý sa šíri z upchatého kanála. Alebo pri hneve odídeme do inej miestnosti, preč od zdroja konfliktu. Je to výborná sebaovládacia stratégia, ktorú odporúčam na upokojenie sa.
Môžeme prežívať viacero emócií naraz, napr. strach a hnev pri bezohľadnom vodičovi. Môže ísť dokonca aj o kombináciu protichodných emócií ako radosť a smútok, napr. keď rodičovi odchádza z domu dieťa.
Uvedomovanie emócií
Ambivalencia, tj. zmiešanosť emócie, je typickým znakom emócií, čiže v realite sa kombinujú príjemné a nepríjemné emócie (Daniel et al., 2003): A čo tak si k tomu pozrieť film?
Výborný animovaný film je V hlave (Inside out), kde vystupujú emócie ako postavičky v hlave 12-ročného dievčaťa. Radosť, smútok, nechuť, hnev a strach každá za seba hodnotia situácie v jej živote.
A zase tu tvorcovia filmu vynechali emóciu prekvapenie, ale to ma neprekvapuje 🙂 Prekvapenie je, ako som spomínala, jediná emócia, ktorá vie byť príjemná aj nepríjemná. Keďže v rozprávke ide o jasnú polaritu emócií na príjemnú radosť ako riadiacu emóciu vs. ostatné nepríjemné emócie, prekvapenie by bolo komplikované zobraziť.
Poďme späť k realite, dôležité je vždy si prežívanie uvedomovať, aby sme sa s ním vedeli vyrovnať. Nazýva sa to autenticita a mala som o nej samostatnú 19. potulku, ktorú pozývam vypočuť. Podobne vás povzbudzujem rozvíjať vašu emočnú inteligenciu, tiež som už o nej komplexne hovorila v 6. potulke. Ak máte rezervy v autentickom uvedomení svojich emócií a nejde vám ešte pomenovať konkrétnu emóciu, nevadí! Čitajte, rozvíjajte sa v pomenovani emocie a zatiaľ si aspoň povedzte: “cítim sa príjemne” alebo “cítim sa nepríjemne”. Myslím, že to zvládne každý.
Reflexia prežívania
Niekedy nevieme opísať slovom náš psychický stav, ale uvedomujeme si, či je naše prežívanie príjemné alebo nepríjemné. Od toho sa môžete odraziť a skúsiť pomenovať príjemnú alebo nepríjemú emóciu, ktorú ste cítili, formou reflexie. Vedecky je overené, že reflexia v tme zvyšuje uvedomovanie si človeka. Vtedy sa stíšime, sme v kontakte sami so sebou (Boťanská 2018). Za podstatné považujem, že nás nerušia podnety z okolia, napr. neumytý riad. Tak sa naša psychika môže zamerať na hľadanie emócie, ktorú sme počas dňa prežívali.
Ak ešte nie je večer a prežívate silnú emóciu, napr. hnev, domnievam sa, že veľa môžete zachrániť tým, že reflektujete hneď. Napr. reflexiou odhaliť emóciu, podniknúť racionálne kroky namiesto toho, žeby ste na niekoho nakričali. Môžete si tmu “vyrobiť” tak, že si zavriete oči a sústredíte sa na emócie, ktoré prežívate. Ak aj neviete definovať emóciu priamo v momente jej vzniku, odporúčam neskôr večer reflektovat uplynulý deň so zameraním na emócie, ktoré ste v ňom prežívali. Zvýšite si tak aj svoju emočnú inteligenciu.
Emócia – dobrý sluha, ale zlý pán
Prečo sú emócie dôležité? Podľa mňa je ich najväčší efekt, že nám pomáhajú hodnotiť situácie, v ktorých sa nachádzame. Ich uvedomenie si je potrebné pre racionálne kroky, ktoré nasledujú po emočnom prežívaní. Súvisí s tým zvládanie zamerané na emócie a problém. Najskôr je veľmi užitočné uvedomiť si emóciu, až potom prejsť na riešenie problému. Každá emócia sa tak môže stať odrazovým mostíkom pre ďalšie kroky.
Ale pozor, uľpievať pri emócii je psychologicky nesprávne, nazýva sa to ruminácia a znamená, že človek dookola opakuje svoju emóciu. Niekedy aj roky, čo podľa mňa vedie k dlhodobej emočnej nepohode. Správne je využívať postup: najskôr 1. signálna sústava – zvládanie zamerané na emócie a následne 2. signálna sústava – zvládanie zamerané na problém. Emócia vám pomôže problém odhaliť, myslenie ho následne vyriešiť.
Napr. ak máte emóciu strachu pri niektorých ľuďoch, lebo vás zvyknú ponížiť, je to užitočné, lebo viete, na koho si “dať bacha”. Ak máte pri niekom emóciu radosti, viete, že je pri ňom príjemne a budete ho vyhľadávať.
Ako hovorí Uhrecký (2021), emócie majú hodnotiacu funkciu. Pozor, aby vás emócie neovládli, aby ste nepovedali alebo neurobili niečo, čo by ste neskôr ľutovali. Napr. ak na niekoho emočne vybuchnete, je vhodné sa ospravedlniť a reflektovať danú skúsenosť. Pri snahe o sebarozvoj sa môžete dostať na úroveň, že emócie dokážete udržať na uzde.
Teórie vzniku emócií
Existuje viacero teórií vzniku emócie. Už z r. 1884 pochádza James-Langeho periférna teória, podľa ktorej podnet z okolia vyvolá fyzické zmeny, až potom psychicky prežívame emóciu. S tým súvisí výrok autora teórie Jamesa, že “neplačeme preto, že sme smutní, ale sme smutní preto, lebo plačeme” (Daniel et al., 2003, s.208). Kritici teórie, a pripustil to aj James, tvrdia, že je vhodná iba na vysvetlenie nižších emócií.
Druhá teória je Arnoldovej excitačná teória, ktorou sa dajú vysvetliť aj vyššie emócie. Podľa nej významnú úlohu pri prežívaní hrá mozgová aktivita zameraná na podnet vplyvom psychického stavu očakávania. Spojenie vnemov a očakávaní najviac vystihuje emočnú situáciu (Daniel et al., 2003). Boli ste niekedy v slávnom umeleckom múzeu? Keď ste sa tam chystali, prirodzene ste čakali estetický zážitok. Možno ste si povedali: “Tam bude pekne, inak by to nebolo také slávne múzeum”. Ak ste potom mali v múzeu pri pohľade na úchvatný obraz emóciu fascinácie, prežívali ste estetické city.
Záver
Emócie úzko súvisia s empatiou. Najskôr potrebujeme rozumieť svojej emócii, aby sme mohli rozumieť emócii druhých. Na pomenovanie emócie odporúčam čítať beletriu, hľadať emócie na písmená abecedy a reflektovať v tme. Môžete tak odhaliť nižšie emócie radosť, strach, smútok, hnev, prekvapenie a odpor alebo aj vyššie etické, estetické, intelektové, spoločenské a náboženské city. Dôležité je uvedomovať si svoje prežívanie a držať ho pod kontrolou. Emócia je dobrý sluha, ale zlý pán. Je dobré, ak na ňu nadviaže zvládanie zamerané na problém.
Prajem vám čo najviac príjemných emócií a aby ste sa s tými nepríjemnými vedeli vysporiadať. Majte sa dobre a majte oduševnené chvíle!
Ak sa vám moje potulky páčia, budem rada ak ich tvorbu podporíte. Návod ako na to nájdete na tomto odkaze.
Bibliografia
Boroš, J. Úvod do psychológie. Bratislava : Iris. 308 s. ISBN 80-89018-35-1.
Boťanská, M. 2018. Vedomie z pohľadu vedy 2. časť. Dostupné: https://akomyslietpozitivne.sk/vedomie-z-pohladu-vedy-2-cast/ (citované 4.2.2022)
Cherry, K. 2020. 5 Components of Emotional Intelligence. Dostupné: https://www.verywellmind.com/components-of-emotional-intelligence-2795438 (citované 20.1.2022)
Daniel, J. et al. 2003. Prehľad všeobecnej psychológie. Nitra : Enigma. 278 s. ISBN 80-89132-05-7.
Gránska, Z. 2021. Syndróm vyhorenia: Robíte niečo preto, aby sa z vás nestala „vyhorená mama“? Dostupné: https://eduworld.sk/cd/zuzana-granska/906/syndrom-vyhorenia-robite-nieco-preto-aby-sa-z-vas-nestala-vyhorena-mama (citované 28.1.2022)
Koníčková, J. 2021a. Emocionálna inteligencia má svoj význam aj v práci. Ako sa prejavujú ľudia s vysokým EQ? Dostupné:
https://eduworld.sk/cd/jaroslava-konickova/6748/emocionalna-inteligencia-eq-v-praci (citované 20.1.2022)
Koníčková, J. 2021b. Buďte úspešní vďaka zmene návykov. Dostupné: https://eduworld.sk/cd/jaroslava-konickova/310/budte-uspesni-vdaka-zmene-navykov (citované 20.1.2022)
Nakonečný, M. 2000. Sociální psychologie. Praha : Academia. 287 s. ISBN 80-200-0690-7.
Rybanská, J., Kollár, B., Košičiarová, I. 2021. Kvalita života ako prediktor udržateľného spotrebiteľského správania. Nitra : Slovenská poľnohospodárska univerzita. 82 s. ISBN 978-80-552-2450-3.
Šťastná, K. 2013. Čím je utvářeno svědomí dítěte? Katolícky týdeník (7). Dostupné: https://www.katyd.cz/clanky/cim-je-utvareno-svedomi-ditete.html (citované 20.1.2022)
Tancsáková, B. 2021. Ako funguje u detí sociálne učenie? Dostupné: https://eduworld.sk/cd/beata-tancsakova/7563/ako-funguje-u-deti-socialne-ucenie (citované 28.1.2021)
Uhrecký, B. 2021. VIDEO: Ako zostať v emočnej pohode aj počas Vianoc? Dostupné:
https://vedanadosah.cvtisr.sk/ludia/psychologia-a-pedagogika/video-ako-zostat-v-emocnej-pohode-aj-pocas-vianoc/ (citované 7.2.2022)
Ulčin, P. 2015. IQ vs. EQ alebo čo vám v škole zabudli povedať. Dostupné: https://www.trend.sk/blogy/iq-vs-eq-alebo-co-vam-skole-zabudli-povedat (citované 20.1.2022)
Young, A.W. et al., 1997. Facial expression megamix: Tests of dimensional and category accounts of emotion recognition. Cognition, 63 (3), 271-313. Dostupné: https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/S0010027797000036 (citované 1.2.2022)
Zápotočná, O. 2001. Rozvoj počiatočnej literárnej gramotnosti. Kapitola 11. In: Kolláriková, Z., Pupala, B. 2001. Predškolská a elementárna pedagogika. Praha : Portál. Dostupné: https://pdf.truni.sk/download?ksp/materialy/zapotocna-rozvoj-literarnej-gramotnosti.doc citované 28.1.2022)
Zvariková, M. 2019. S hrôzou do práce: Syndróm vyhorenia môže postihnúť každého. Dostupné: https://www.npz.sk/sites/npz/Stranky/NpzArticles/2013_06/Syndrom_vyhorenia.aspx?did=1&sdid=49&tuid=0&page=full& (citované 28.1.2022)
https://biopedia.sk/clovek/vyssia-nervova-cinnost, citované 1.2.2022
https://www.csfd.sk/film/345734-v-hlave/prehlad/, citované 7.2.2022
https://www.euroekonom.sk/paretovo-pravidlo-8020-a-metoda-abc/, citované 18.2.2022
https://nasedeticky.sk/tvorime-s-detmi/hry/9814/meno-mesto-zviera-vec-hra-pre-deti/, citované 28.1.2022
https://www.psycholog-ke.sk/–13-78-zname-experimenty-v-psychologii–albert-bandura-a-babika-bobo, citované 20.1.2022
https://www.upjs.sk/public/media/22833/NEPODMIENENE%20A%20PODMIENENE%20REFLEXY.pdf, citované 1.2.2022
https://www.youtube.com/watch?v=zerCK0lRjp8, citované 20.1.2022