Kognitívna psychológia

Kognitívna psychológia 1/2

Aké teórie vytvoril psychológ Sternberg? Ktoré procesy zahŕňa kognitívna psychológia? V 73. epizóde začínam cyklus o kognitívnej psychológii. Ktoré procesy sú podľa Sternberga kognitívne? Ako skúmala experimentálna psychológia poznanie? Čo je to problém koktejlovej párty? Ako súvisia revezibilné figúry a zrakové klamy? Aké sú štyri pamätové procesy? Prečo pri predstavách spomínam sebaovládaciu balkónovú techniku?

Vypočuť 1.časť
Sternbergove teórie

Predstavujem vám cyklus kognitívnych tém z iného súdka než je poradenská psychológia. Dnes vám porozprávam o kognitívnej psychológii. Ale nebojte sa, trochu poradenských odporúčaní k nej dostanete 🙂 Poradenské dedukcie založím z veľkej miery na svojej empirickej praxi psychologičky v ambulancii. Odborné informácie o kognitívnych procesoch budem citovať prevažne z publikácie súčasného popredného amerického psychológa Roberta Sternberga. Je vám jeho meno známe? Pravdaže, veď som o ňom na Potulkách už rozprávala v 11. Potulke o hlúposti a v 22. Potulke o partnerských vzťahoch. Je populárny svojimi psychologickými teóriami (Sternberg, 2004, Sternberg, 2000):

a) nerovnovážna teória nerozumnosti – zahŕňa pocit vševedúcnosti, všemohúcnosti a nezraniteľnosti, ktoré mocných ľudí zneschopňujú

b) triangulárna teória lásky – zahŕňa vášeň, intimitu a záväzok potrebné pre vzťah

c) teória úspešnej inteligencie – zahŕňa teoretickú, praktickú a tvorivú inteligenciu, ktoré spolu tvoria úspešnú inteligenciu

Kognitívna psychológia

Sternberg napísal tiež takú “tenšiu” 636-stranovú knihu s názvom Kognitívna psychológia (Sternberg, 2002).

Dodnes si pamätám, ako som si ju ako prváčka na vysokej škole kúpila a so záujmom študovala. No vidíte, a používam ju dodnes!

Experimentálna psychológia bola pri založení vedeckej psychológie v r. 1879 (McLeod, 2008) vystavaná na základoch poznávacej, tj. kognitívnej psychológie.

Malá reklama: siahneme po prazákladoch psychológie ako plnohodnotnej súčasti vedy 🙂 Preneste sa do 19. storočia, žiadne televízie, mobily ani autá. Staré dobré poľnohospodárstvo pomaly nahrádza priemyselná revolúcia a v laboratóriu v Lipsku sa realizujú prvé psychologické experimenty (Velichkovský, 2019)…

A čo prví psychológovia skúmali? Často išlo o vnímanie ako základný kognitívny proces a jeho sprievodný jav reakčný čas (Daniel et al., 2003). Kognitívna psychológia zahŕňa vo veľkej miere zmyslové poznanie, ktoré rozširuje obzory jedinca.

Tu prehľadne ponúkam štruktúru najbližších epizód Potuliek Budú venované vnútornému svetu kognícií ako odrazu vonkajšieho sveta:

  1. pozornosť
  2. percepcia (vnímanie)
  3. pamäťové procesy
  4. mentálna manipulácia s predstavami
  5. jazyk a myslenie
  6. inteligencia
  7. tvorivosť
  8. riešenie problémov a rozhodovanie

POMÔCKA: Na zopakovanie som vymyslela slogan: Pozorne vnímajme, aby sme si zapamätali, ako správne mentálne manipulovať s predstavami. Použitím jazyka a myslenia využime inteligenciu a tvorivosť k úspešnému riešeniu problémov a rozhodovaniu.

Dnes ku každému kognitívnemu procesu vyberiem jednu zaujímavú čerešničku z koláča. 

Pozornosť

Pri kognitívnom procese pozornosť ma fascinuje efekt, ktorý sa odborne nazýva problém koktejlovej párty. Čerešničkou na torte je, že ho prvý opísal Colin Cherry v r. 1953 (Sternberg, 2002).

Čo mi príde vtipné vzhľadom k tomu, že “cherry” znamená po anglicky čerešňa 😀

Realizoval sériu experimentov na pozornosť, v ktorých participanti počúvali dve rôzne správy v rovnakom čase a snažili sa ich oddeliť. Aký je praktický dopad? Predstavme si oslavu, kde nechýba torta s čerešňami. Pri nej stojíme, s niekým sa rozprávame o našom koníčku. A počúvame konverzačného partnera, ktorý nám zasa opisuje svoj obľúbený koníček. Sme vnorený v téme, nevímame ľudí ani rozhovory okolo. Keď tu zrazu niekto poblíž vysloví naše meno! Hoci sme nepočúvali, naša selektívna pozornosť to prirodzene detekuje. Zachytíme sémantický signál zhluku písmen tvoriacich naše meno. Často sa automaticky obzrieme motivovaní zvedavosťou, kto to o nás čo hovoril. Obrazne povedané, vyberieme si tú čerešničku z koláča. A dúfame, že nás neohováral 🙂 Napr. niekto povie “Simi”. Akokoľvek zaujatá rozhovorom, otočím sa v smere, odkiaľ moje meno zaznelo. Môže to znamenať, že ma niekto ohlasuje. Alebo spomína, čo som povedala, robila, kde som bola… Tiež môže ísť o omyl a spomína sa iná Simi. Alebo len jednoducho odznie časť vety “To si – mi vtedy vravel…”. Aj to sa mi stáva 😀 No ale neboli by ste zvedaví, prečo sa vaše ctené meno vznáša v ovzduší?

Percepcia (vnímanie)

Prejdime na ďalší kognitívny proces percepcia (vnímanie). Dodnes si pamätám, ako idem na vysokej škole po chodbe k prednáškarni a visia tam obrázky reverzibilných figúr (Kubáni, 2010). Viac o nich nájdete v 33. Potulke o geštalt psychológii. 

Ak ste ju počúvali a pozreli si textovú verziu, poznáte obrázky kačkozajaca a mladej a starej dámy. Ak nie, nevadí! Máte šancu dnes. Na prvom obrázku je kačica aj zajac, kde zobák kačky sú zároveň uši zajaca a striedavo ich vnímame (obrázok 1). Uvádzam pôvodný nákres z nemeckého humorného časopisu už z r. 1892. Odvtedy prešlo vyše 120 rokov a stále platí, že naša percepcia prebieha v amplitúdach. Na druhom obrázku je mladá a stará dáma. Vlny percepcie striedavo stúpajú a klesajú, až vyhodnotíme vnem buď mladej alebo starej dámy. Náhrdelník mladej dámy sú ústa starej dámy, ucho mladej dámy je oko starej dámy (obrázok 2).

Obrázok 1: Kačkozajac (Mužlová, 2016)
Obrázok 2: Mladá a stará dáma (Pluháček, 2021)

Oba obrázky sa zaraďujú aj do kategórie zrakové klamy. Keďže človek prijíma 80% informácií vizuálne, začala som v percepcii zrakom. Ako hovorím, reč nepočujeme, ale vidíme!

Aj preto napr. mamičkám, ktoré prídu s prosbou o podporu reči pre dieťa, odporúčam výrazne artikulovať pri vyslovovaní slov.

Na dôvažok, neverbálna komunikácia vrátane mimiky, gestiky a posturiky (Pease, 2004) je často výpovednejšia ako verbálne posolstvo. O tom niekedy v budúcich potulkách. Pri sluchu si amplitúdy percepcie môžeme uvedomiť pri tikote hodín. Vnem je dynamický, počujeme klasické “tik-tak”. Akoby sme si po “tik-” potrebovali oddýchnuť, a tak to “-tak” znie z úzadia, aj keď zvuk je zakaždým rovnaký. Kognitívne procesy vyčerpávajú, preto je oddych psychologicky nutný.

Pamäťové procesy

V ďalšej téme pamäťové procesy som siahla po svojej prvej seminárnej práci z 1. ročníka na vysokej škole.

Ešteže som ju vtedy dobre vypracovala, teraz to zúročím! A dobre, že som si po toľkých rokoch pamätala, že som mala seminárku o pamäti 🙂

Slovenský psychológ Imrich Ruisel (1995, s. 9) hovorí: “To, že poznáte písmená, že rozumiete významu bežných slov…svedčí o tom, že vám pamäť slúži ako verná otrokyňa. Prenáša poznatky z minulosti, kontroluje vašu prítomnosť a pomáha vám na ceste do budúcnosti.“ Dedukujem, že prenos z minulosti cez prítomnosť do budúcnosti sa deje prostredníctvom štyroch čiastkových pamäťových procesov (Boroš, 2002, Boroš, Pardel,1979, Ruisel, 1995, Sternberg, 2002):

1. Zapamätávanie (kódovanie)

  • Krátkodobé. Informáciu kódujeme akusticky. Experimentálne sa overilo, že sme schopní zapamätať si naraz 5-9 podnetov. Zodpovedá tomu tzv. magická formulka 7 ± 2, ktorá je jednotkou pamäti.
  • Dlhodobé. Informáciu kódujeme sémanticky na základe významu.

2. Uskladnenie (retencia). Informáciu uložíme do vybavenia alebo zabudnutia.

3. Vybavovanie

  • Reprodukcia. Náročnejšia, máme si sami spomenúť napr. pri otázke na skúške.
  • Znovupoznanie. Ľahšie, lebo si vyberáme z možností napr. pri teste s výberom odpovedí.

4. Zabúdanie

  • Retroaktívna interferencia. Ak sa po sebe učíte dve podobné látky, druhá pôsobí negatíne na zapamätanie prvej. Odporúčam učiť sa iné predmety.
  • Proaktívna interferencia. Platí, ak prvá informácia pôsobí proti zapamätaniu druhej (napr. nás šokuje a emočne sme ju nestihli spracovať)
Mentálna manipulácia s predstavami

Predstava ako kognitívny proces je mentálna reprezentácia poznatkov. Toho, čo máme vo vedomí o veciach, udalostiach a ideách (Sternberg, 2002). Patrí sem aj trojrozmerná predstavivosť objektov. Určite ste už videli nakreslené geometrické útvary, ktoré zobrazovali priestorové objekty. kocky, kvádre, ihlany, hranoly, valce…

Dodnes si pamätám (vidíte, používam pamäť, ktorú som predstavila), ako som sa učila na gymnáziu na písomku z priestorovej matematiky. Tie rezy som tam jednoducho nevidela! A keď sa k tomu pridá rotácia, to už dovi dopo. Ale vzala som to zodpovedne, nechala som sa doučiť spolužiakom skvelým z priestorovej matiky a aspoň mechanicky som sa rezy naučila. Dopadlo to dobre, dostala som 2.

Vryl sa mi do pamäti tiež zážitok z vysokej školy, kedy som si v rámci autodiagnostiky robila test na priestorovú inteligenciu. No, poviem to stručne: mala som potvrdené validizovaným a reliabilným výsledkom, že priestorová prestavivosť moja silná stránka nebude.

ALE! Keď už dnes čerpám zo Sternberga, vraj mu raz výchovný poradca povedal, že z neho psychológ nebude. Odôvodnil to tým, že podľa výsledkov testov sa hodí na technický smer. Napriek tomu sa stal jedným z najuznávanejších súčasných psychológov (Sternberg, 2000). A ja? Používam priestorovú predstavivosť pri poradenskej práci psychologičky! No, pán Sternberg, a že na to nemáme 🙂

Rada používam v empirickej praxi sebavládaciu balkónovú techniku. Jej autor je mediátor William Ury, ktorý ju predstavuje v článku “Go to the balcony”. Spočíva v tom, že sa idete upokojiť na balkón. Modifikujem ju tak, že ak sa potrebujete ovládať, odíďte v predstavách na balkón. Úžasne to funguje!

Záver prvej časti

Kognitívna psychológia je odlišná oblasť ako poradenská psychológia. A predsa ste dnes odo mňa počuli niekoľko poradenských odporúčaní overených v mojej empirickej praxi. Prax Sterberga je plodná – od teórie nerozumnosti, lásky až po kognitívne teórie. Práve z jeho publikácie Kognitívna psychológia som čerpala o procesoch pozornosť, percepcia, pamäť a predstavy. Pri pozornosti som uviedla efekt koktejlovej párty, pri ktorom započujeme naše meno, ak bolo vyslovené v rozhovore vedľa nás. Pri percepcii som menovala reverzibilné figúry a tikot hodín ako amplitúdy vnemov. Upozornila som na význam neverbálnej komunikácie a výraznej artikulácie ako poradenské odporučenie pri podpore vývinu reči. Pri pamäťových procesoch je následnosť od zapamätávania po zabúdanie (aj zabúdať je zdravé!). Pri mentálnej manipulácii poznatkov som prepojila balkónovú techniku s kognitívnym procesom predstavy. Ak sa potrebujete ukľudniť, či už fyzicky alebo v predstavách, šup na balkón!

Kognitívna psychológia 2/2

Ako sa prejavuje myslenie v jazyku? Prečo inteligencia a tvorivosť nestačí na rozhodnutie? V 74. epizóde pokračujem v cykle o kognitívnej psychológii. Čo majú spoločné psychológovia Sternberg a Ruisel? Ako prebieha monitoring porozumenia informácie? Prečo je EQ rovnocenný doplnok IQ, ale UI nie? V čom je rozdiel medzi inteligenciou a tvorivosťou? Aká je kvalita a kvantita efektívneho riešenia problému? Ako využiť cirkadiálny rytmus a učebný štýl VARK na rozhodovanie?

Vypočuť 2.časť
Kognitívne procesy

V minulej 73. potulke som začala cyklus o kognitívnej psychológii. Predstavila som vám kognitívne procesy pozornosť, percepciu, pamäť a predstavy. Dávkovala som vám, ako vždy, aj poradenské odporúčania a rovnako tak bude aj dnes! Zameriame na ďalšie kognitívne procesy (Sternberg, 2002):

  1. jazyk a myslenie
  2. inteligencia
  3. tvorivosť
  4. riešenie problémov a rozhodovanie

Čerpať budem opäť najmä z publikácie svetového velikána psychológie Sternberga. Samozrejme, pochádza zo slávnej Ameriky za veľkou mlákou. Napadá mi veta z milého animáku Hľadá sa Nemo, kde sa bavili o národnosti potápača, ktorý zobral rybku z útesu. Na jeho adresu sa jeden zo žralokov vyjadrí: “Zrejme Američan!” 🙂 ale máme aj svoju veľkú rybu v malom rybníku zvanom Slovensko! Kognitívnej psychológii sa u nás venuje Imrich Ruisel, s ktorým som mala tú česť počas jeho prednášok na vysokej škole. Dnes má 82 rokov a jeho publikácia “Inteligencia a myslenie” je nestarnúca. A ja? Som pri týchto pánoch taká žubrienka 😀 ale pokúsim sa plávať v domácich i zahraničných vodách a priniesť vám dnes more informácií a kvapky poradenstva.

Jazyk a myslenie

Výskum na porozumenie slovnej informácie sa odborne nazýva monitoring porozumenia. Fascinuje ma, že dieťa sa bez návodu naučí reč! Keby sme sa empaticky vžili do bábätka, počúva zhluk cudzích zvukov, až kým sa tisícmi opakovaní naučí, čo znamenajú. Existuje hypotéza, že zvyšovanie miery pochopenia slovnej informácie prebieha monitorovaním konkrétnych obsahov, ktoré počujeme. V mladšom školskom veku a pri učení cudzieho jazyka zaváži aj to, čo čítame.

Ako prebieha monitoring porozumenia? Ide o sledovanie logiky súvislostí medzi počutým, čítaným a videným (Sternberg, 2002). V staršom školskom veku (Vágnerová, 2005) patria deti od 12 rokov do štádia abstraktných logických operácií podľa Piageta (Fedorko, 2015). Vtedy sa naučíme pomenovať abstraktné koncepty (napr. láska). Pri vplyve monitoringu na mieru porozumenia sa vyhodnocujú dve jazykové schopnosti (Sternberg, 2002):

  1. monitorovanie miery porozumenia
  2. vyhodnotenie miery porozumenia

Monitorovanie a vyhodnotenie počutej/čítanej informácie je súčasť procesu jazykového kódovania. Ak je dieťa menšie, alebo sa my dospelí učíme cudzí jazyk, existuje priepastný rozdiel medzi monitorovaním a vyhodnotením (porozumením) informácie. Potvrdzuje to experiment na vzorke probantov od 8-11 rokov, ktoré počúvali text s protichodnými informáciami: “Pri výrobe múčniku dáme na rozpálenú platňu zmrzlinu. Akonáhle sa zmrzlina ohreje, rozpustí sa. Potom dáme zmrzlinu dole z platne a servírujeme. Pri tvorbe Zapekanej Aljašky zostáva zmrzlina v pevnom stave, nerozpúšťa sa. (Sternberg, 2002, s. 345)”

Takmer 50% detí si nelogickosť informácii nevšimla. Monitorovanie treba zdokonaľovať! Cieľom je, aby monitorovanie slova a jeho porozumenie boli v súlade.

Keď som čítala Pána Prsteňov v anglickom origináli, môj monitoring prebehol cca na 80% úrovni. Bolo to adekvátne porozumenie podľa Paretovho pravidla 80/20 (Mikula, 2019). Odporúčam výzvu prečítať vašu obľúbenú zahraničnú knihu v origináli. Keď potom siahnete po slovenskom preklade, uľaví sa vám, že monitoring je zrazu 100%-tný!

Inteligencia

Pred 100 rokmi bolo v kurze testovanie akademickej inteligencie ako tvrdej zručnosti. Rovnicu pre výpočet IQ vymyslel v r. 1912 nemecký psychológ Stern ako podiel mentálneho a fyzického veku (Daniel et al, 2003). Sternberg (2000) má podobné meno a šiel v tomto ešte ďalej. Rád poukazuje na kontroverznosť konceptu IQ. V jeho kognitívnej teórii úspešnej inteligencie tvorí akademická inteligencia iba ⅓ celkovej inteligencie. Zvyšok reprezentuje tvorivá a praktická inteligencia. Dnes sú moderné výskumy emočnej inteligencie ako mäkkej zručnosti (Koníčková, 2021, Šuranová, 2021, Ulčin, 2015). EQ sa nedá vypočítať jednoducho v rovnici. Vyvodzuje sa na základe úrovne čiastkových schopností:

  1. sebapoznanie
  2. sebaovládanie
  3. sebamotivácia
  4. empatia
  5. sociálne zručnosti

Rada s EQ poradensky pracujem, pretože sa dá rozvíjať u každého. Prečo? Stále totiž pribúdajú nové sociálne role (narodenie vnúčat, dôchodok…). 

EQ rastie celý život, IQ naopak dosiahne vrchol v mladom veku, čo súvisí s exponovaním testovým úlohám v školách. V slávnej Gardnerovej teórii multinásobných inteligencií stotožňujem IQ s matematicko-logickou, EQ zase s intra- a interpersonálnou inteligenciou. A čo umelá inteligencia UI?

Baví ma dnešné haló okolo nej, ako sú mnohí uchvátení jej výstupmi. Je to obdivuhodné, najmä ak si uvedomíme, že ich vypracoval stroj. Nezabúdajme však, že UI projektovali ľudia a ľudia tiež zadávajú vstupy. Som presvedčená o tom, že výstupy nedosahujú geniálnej úrovne. Hodnotím ich na úrovni priemeru, maximálne nadpriemeru. Vnímam to ako výzvu pre človeka, že prenechá texty smerníc alebo jednoduchých informačných článkov UI, zatiaľ čo môže svoj energetický potenciál zamerať na tvorbu napr. firemnej kultúry či naozaj hlboké reportáže. Alebo tvorbu podcastu 🙂

Tvorivosť

Tvorivosť je ďalší kognitívny proces, ktorý na rozdiel od inteligencie hľadá nové idey. Rozdiely medzi tvorivosťou a inteligenciou sa dajú nájsť viaceré. Za zásadné považujem najmä rozdiely:

  1. tvorivosť je hľadanie mnohých riešení (divergentné myslenie)
  2. inteligencia je hľadanie jedného správneho riešenia (konvergentné myslenie)
  3. tvoriví ľudia sú vždy inteligentní (Lehenová, 2013)
  4. inteligentní ľudia nemusia byť tvoriví (Ruisel, 2004)

Odborník na kreativitu a inovácie v podnikaní Ken Robinson tvrdí, že tvoriť môžeme len za súčasného využívania inteligencie. Vo svojej knihe Out of our minds (Z našich myslí) uvádza príklady na rôzne využitie tvorivosti (Švorcová, 2013):

  1. Apple – tvorí nové technologické produkty
  2. Wal-Mart – tvorí nové inovatívne systémy
  3. Starbucks – tvorí novú kultúru v pití kávy

Tvorivosť sa všeobecne považuje za efektívny kognitívny proces. Avšak, ako sa vraví, všetkého veľa škodí. Aj kreativity bez bariér! Tvorivých ľudí charakterizujú vlastnosti ako nekonvenčnosť (Lehenová, 2013), napätie (Daniel, et al., 2003) a protichodné tendencie medzi introverziou a extraverziou (Czikszentmihalyi, 1997). Ak sa ich podarí “udržať na uzde”, kôň môže cválať vpred tvorivým výšinám. Ak nie, môže prísť k patológii a pádu dole. V psychológii je to často o miere. V tvorivosti to platí zvlášť. Darmo je niekto vynikajúco tvorivý, ak predčasne zomrie na užívanie drog. To potom z jeho tvorivosti svet mať veľa nebude 🙂

Riešenie problémov a rozhodovanie

Riešenie problémov je jedným z najzložitejších kognitívnych procesov. Ako vyriešiť problém správne? Čo keď má viacero nejasných miest? Kam ísť študovať alebo kde si kúpiť bývanie sú komplikované problémy, ktoré odporúčam riešiť dlhšiu dobu. Navrhujem vlastné rozdelenie podľa 2 kritérií:

  1. Kvantita rozhodovania. Zistilo sa, že efektívni riešitelia problémov venujú 80% času ich analýze a iba 20% času aplikácii rozhodnutia. Naopak, neefektívni riešitelia problémov venujú iba 20% analýze a zvyšných 80% aplikácii rozhodnutia (Daniel et al, 2003). Aj vám to pripomína Paretovo pravidlo 80/20?
  2. Kvalita rozhodovania. Rozhodnúť sa správne chce zvážiť čo najviac vstupov, kým vyberieme jeden výstup. Odporúčam použiť najskôr zvládanie zamerané na emócie, až potom na problém. Niektorí ľudia používajú rumináciu (Atkinsonová et al, 2010). Dokola frflú, pretože nemajú spracované emócie. Niekedy ruminujú roky! K riešeniu problému pomôže poznanie vlastného kognitívneho štýlu (Ruisel, 2004).

Kognitívny štýl je spôsob spracovania informácií. Patria sem cirkadiálne rytmy. Darí sa vám riešiť problém ráno alebo večer? Ste typ škovránok alebo sova? Podľa Gaussovej krivky je väčšina ľudí niekde medzi (Praus, 2021). Také holuby 😀 Užitočné je poznať aj svoj učebný štýl (Süttö, Tomšik, 2019). Od Fleminga a Millsa je známy učebný štýl VARK (Petlák, 2020). Dedukujem, že väčšina ľudí sú zmiešané typy, čo mi aj empiricky vychádza pri diagnostickej práci s dotazníkom u študentov. Vyhranený učebný štýl je najčastejší “R” (read) verbálny, ďalšie sú “V” (visual) vizuálny, “A” (auditive) auditívny a “K” (kinestetic) pohybový. Vyvodzujem, že ideálne rozhodovanie podľa štýlu VARK zahŕňa:

  1. napísať si výhody a nevýhody alternatív rozhodovania
  2. povedať si ich nahlas
  3. urobiť si z toho schému
  4. prechádzať sa pri rozmýšľaní o nich
Záver druhej časti

Prešli sme k záveru prehľadu kognitívnych procesov. Opäť som veľa čerpala z diela amerického kognitívneho psychológa Sternberga. Pridala som citovanie slovenského kolegu Ruisela. Pri jazyku a myslení sa prepája monitoring informácie s jej vyhodnotením. Preto rečové zachytenie slov nemusí dávať zmysel. Vnímam tu nebezpečenstvo konšpiračných teórií založených na monitoringu gramaticky správnych, ale nelogických informácií.

Inteligencia si prešla históriou od preferencie IQ pred 100 rokmi cez výskum mnohonásobných inteligencií až po aktuálny výskum EQ. Inteligencia je hľadanie jedného riešenia (konvergentné myslenie), tvorivosť mnohých riešení (divergentné myslenie). Za brilantný považujem fakt, že inteligentní ľudia nie sú vždy tvoriví, ale tvoriví ľudia sú vždy inteligentní. Efektívne riešenie problémov je z hľadiska kvality aj kvantity jedna z najzložitejších tém v psychológii. Pri rozhodovaní odporúčam aplikáciu kognitívneho štýlu cirkadiálne rytmy a učebného štýlu VARK.

Majte sa dobre a majte oduševnené chvíle!

Ak sa vám moje potulky páčia, budem rada ak ich tvorbu podporíte. Návod ako na to nájdete na tomto odkaze.

Bibliografia

1.časť:

Boroš, J. 2002. Úvod do psychológie. Bratislava : IRIS. ISBN 80-89018-35-1.

Boroš, J., Pardel, T. 1979. Základy všeobecnej psychológie. Bratislava : SPN.

Daniel, J. et al. 2003. Prehľad všeobecnej psychológie. Nitra : Enigma. 278 s. ISBN 80-89132-05-7.

Kubányi, V. 2010. Všeobecná psychológia. Prešov : Prešovská univerzita, 157 s. ISBN 978-80-555-0172-7. Dostupné: http://www.pulib.sk/elpub2/FHPV/Kubani5/index.html  (citované 8.5.2023)

McLeod, S.A. 2008. Wilhelm Wundt. Simply Psychology. Dostupné na: https://www.simplypsychology.org/wundt.html (citované 27.4.2023)

Mužlová, L. 2016. Kačka či zajac? tento 124-ročný obrázok toho rpezradí veľa o vašej tvorivosti. Dostupné: https://www.interez.sk/kacka-ci-zajac-tento-124-rocny-obrazok-toho-prezradi-vela-o-vasej-tvorivosti/ (citované 8.5.2023)

Pease, A. 2004. Reč tela. Bratislava: Ikar. 232 s. ISBN 8055106916.

Pluháček, F. 2021. Zrakové klamy. Dostupné: https://docplayer.cz/105591709-Frantisek-pluhacek-katedra-optiky-prf-up-v-olomouci.html (citované 8.5.2023)

Ruisel, I. 1995. Záhady pamäti. Bratislava : Slovak Academic Press. ISBN 80-85665-42-5.

Sternberg, R.J. 2004. Prečo robia múdri ľudia hlúposti? Bratislava : Ikar. 294 s. ISBN 80-551-0767-X.

Sternberg, R.J. 2002. Kognitivní psychologie. Praha : Portál. 636s. ISBN 80-7178-376-5.

Sternberg, R.J. 2000. Úspešná inteligencia. Ako praktická a tvorivá inteligencia rozhodujú o úspechu v živote. Bratislava : Sofa. 398 s. ISBN 80-85752-62-X.

Ury, W. 2016. Go to the balcony. Dostupné: https://www.williamury.com/nowithconvictionizbedathanyes2plz/wp-content/uploads/Dawson_graduation_speech.pdf, citované 9.5.2023

Velichkovský, B.M. 2019. Wilhelm Wundt – zakladateľ experimentálnej a kultúrnej psychológie. Dostupné na: https://infocom-m.ru/sk/dom-s-nulya/vundt-yavlyaetsya-pervym-kto-sozdal-vilgelm-vundt-osnovopolozhnik.html (citované 27.4.2023)

https://www.antikvariatshop.sk/kniha/i7055/olah-zoltan-zrak-a-sucasny-zivot/, citované 8.5.2023

https://www.demenzemedicinagenerale.net/images/mens-sana/Cherry_The_cocktail_party_problem.pdf, citované 8.5.2023

2.časť:

Atkinsonová, R. et al. 2010. Psychologie. Praha : Portál. 751 s. ISBN 80-7178-640-3.

Czikszentmihalyi, M. 1997. Creativity : flow and the psychology of discovery and invention. New York : Harper Perennial. 456 s. ISBN 0-06-017133-2.

Daniel, J. et al. 2003. Prehľad všeobecnej psychológie. Nitra : Enigma. 278 s. ISBN 80-89132-05-7.

Fedorko, V. 2015. Etická výchova v primárnej škole. Prešov : Pedagogická fakulta Prešovskej univerzity. Dizertačná práca. 98s. ISBN 978-80-555-1316-4. Dostupné: https://www.pulib.sk/web/pdf/web/viewer.html?file=/web/kniznica/elpub/dokument/FedorkoV1/subor/9788055513164.pdf (citované 16.5.2023)

Gardner, H. 2018. Dimenze myšlení. Teorie rozmanitých inteligencí. Praha : Portál. 480 s. ISBN 9788026213031.

Koníčková, J. 2021. Emocionálna inteligencia má svoj význam aj v práci. Ako sa prejavujú ľudia s  vysokým EQ? Dostupné: https://eduworld.sk/cd/jaroslava-konickova/6748/emocionalna-inteligencia-eq-v-praci (citované 17.5.2023)

Lehenová, A. 2013. Pedagogická a školská psychológia. Trnava : Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity. ISBN 978-80-8082-610-9. Dostupné: https://pdf.truni.sk/e-ucebnice/psp/ (citované 17.5.2023)

Mikula, A. 2019. Využívajte Paretovo pravidlo 80/20 každý deň. Dostupné: https://www.timemanagement.sk/paretovo-pravidlo-80-20/ (citované 16.5.2023)

Petlák, E. 2020. Učebné štýly žiakov. Dostupné: https://www.direktor.sk/sk/casopis/manazment-skoly-v-praxi/ucebne-styly-ziakov-1.m-691.html (citované 16.5.2023)

Praus, P. 2021. Inteligence a její měření. Dostupné: https://casopis.mensa.cz/veda/inteligence_a_jeji_mereni.html (citované 17.5.2023)

Ruisel, I. 2004. Inteligencia a myslenie. Bratislava : Pegas. 432s. ISBN 80-551-0766-1.

Sternberg, R.J. 2002. Kognitivní psychologie. Praha : Portál. 636s. ISBN 80-7178-376-5.

Sternberg, R.J. 2000. Úspešná inteligencia. Ako praktická a tvorivá inteligencia rozhodujú o úspechu v živote. Bratislava : Sofa. 398 s. ISBN 80-85752-62-X.

Süttö L., Tomšik R. 2019. Vplyv učebných štýlov žiakov na ich študijné výsledky. Dostupné: https://www.i-psychologia.sk/print.php?id_cit=4594 (citované 17.5.2023)

Švorcová, P. 2013. Kreativita nie je čierno-biela. Dostupné: https://www.sashe.sk/matej123/journal/kreativita-nie-je-cierno-biela?fbclid=IwAR3ayeriwt-qr25OTdNs4SnNiLEACcJ9Vc27KYzyldcshAz0D9iX1hlMNGg (citované 17.5.2023)

Šuranová, M. 2021. Emocionálna inteligencia a jej význam v živote. Dostupné: https://eq-vychova.sk/vyznam-eq/ (citované 17.5.2023)

Ulčin, P. 2015. IQ vs. EQ alebo čo vám v škole zabudli povedať. Dostupné: https://www.trend.sk/blogy/iq-vs-eq-alebo-co-vam-skole-zabudli-povedat (citované 17.5.2023)

Vágnerová, M. 2005. Vývojová psychologie I. Dětství a dospívání. Praha : Nakladatelství Karolinum. 467 s. ISBN 80-246-0956-8.

https://www.euroekonom.sk/paretovo-pravidlo-8020-a-metoda-abc/, 16.5.2023

https://www.enbook.sk/catalog/product/view/id/332372?gclid=CjwKCAjw9pGjBhB-EiwAa5jl3K5MAUsOhi961ohI5Jqd8iCtOtHOpgsMknxHhoMEewjTF-pqpUsR1BoCRvQQAvD_BwE, 17.5.2023

https://pohodovo.sk/osem-typov-inteligencii-podla-gardnera/, 18.5.2023

https://odzadu.startitup.sk/divergentne-myslenie-ti-pomoze-zlepsit-zivot-tu-je-sposob-ako-nan/, 17.5.2023

https://topknihyo.sk/10-knih-o-emocionalnej-inteligencii/, 17.5.2023

https://www.umeniekreativity.sk/konvergentne-divergentne-myslenie/, 17.5.2023