V 61. epizóde vám predstavím Marshmalow experiment. Čo je Marshmalow experiment a ako prebiehal? Prečo má význam odloženie uspokojenia na neskôr? Ako súvisí štýl psychického fungovania v detstve a dospelosti? Prečo naznačuje odolanie pokušeniu vyššie EQ? Koľko detí odolalo cukríku a aké stratégie použili? Ako môžeme trénovať schopnosť odložiť uspokojenie?
Afiliácia a hostilita v Learyho teórii
I=Introduction
Veľa psychologických experimentov pochádza zo Stanfordskej univerzity v USA. Jeden z nich má názov univerzity aj v názve experimentu. Volá sa Stanfordský väzenský experiment a rozprávala som vám o ňom v 14. potulke o agresivite a venovala som mu aj samostatnú epizódu. Dnes vám predstavím ďalší experiment z dielne Stanfordu – Marshmalow experiment. Tiež som ho už na potulkách spomínala, dnes ho však rozoberiem podrobnejšie.
Pamätáte sa, ako som potrebovala čerstvý vietor do plachiet? Otvorila som preto pre vás nový formát, spracovanie výskumov v psychológii. V 51. potulke som podľa štruktúry IMRAD predstavila spomínaný Stanfordský väzenský experiment autora Zimbardo (Blaško, 2017).
Dnes vám podľa IMRaD-u rozoberiem Marshmalow experiment. Realizoval ho v r. 1960 stanfordský profesor Walter Mischel, ktorý spolu s tímom kolegov prevádzali sériu pokusov. Ako probantov postupne nazbierali stovky detí, väčšinou vo veku 4 a 5 rokov. Výskumným problémom bolo zistiť, ako súvisí štýl fungovania v detstve a v dospelosti. Nezávislá premenná bola jedna z najdôležitejších psychologických vlastností v živote. Viete, aká to je? Volá sa odloženie uspokojenia a súvisí so svedomitosťou podľa Big5 a so sebareguláciou človeka (Daniel et al., 2003) Závislá premenná bola stav zdravia a práce u tých istých detí, ktoré postupne vyrástli na dospelých. Jednalo sa o longitudinálny výskum (Ferjenčík, 2010), ktorý zisťoval silu odloženého uspokojenia (Clear, 2022).
M=Methods
V Marshmalow experimente bolo každé dieťa individuálne uvedené do miestnosti, kde ho posadili na stoličku. Na stôl pred neho položili známy penový cukrík Marshmalow. Máte ho radi? Ja mám rada všetky sladkosti, takže by som ním určite nepohrdla. A detičky ho zvlášť obľubujú, lebo je veľmi sladký. Keďže probantmi boli deti predškolského veku 3-5 rokov, túžba po sladkosti bola iste vysoká. V USA je Marshmalow považované všeobecné za pochúťku a je veľmi rozšírené, podobne ako u nás gumoví mackovia (Horák, 2018). Takže, ak pred detských probantov niekto položil lákavý cukrík, je pochopiteľné, že sa im zbehli slinky.
Ako Jankovi a Marienke v rozprávke o medovníkovom domčeku. Lenže, tak ako deti naleteli pri konzumácii cukríkov ježibabe, je hrdinské nenaletieť pokušeniu mať všetko hneď. Ani zjesť okamžite mäkkučký cukrík! Podporuje to v nás schopnosť vydržať, odložiť uspokojenie na neskôr a vynaložiť námahu pre dosiahnutie cieľa. Je to znakom vysokej emočnej inteligencie (Cherry, 2020, Koníčková, 2021, Ulčin, 2015).
A tu ide do tuhého: experimentátor sľúbil deťom, že ak vydržia s konzumáciou cukríka 15 minút, dostanú za odmenu ďalší cukrík! Ak Marshmalow zjedia, kým sa experimentátor vráti, nedostanú už druhé Marshmalow (Clear, 2022) Takže suma sumárum, deťom sa oplatilo vydržať. Podľa mňa to mali experimentátori dobre naplánované. Dedukujem, že schopnosť vydržať 15 minút pre deti je ekvivalentom vydržať napr. mesiac do ďalšej výplaty u dospelých. Postupne teda nechávali detičky samé v miestnosti na štvrť hodinu, kde okrem nich, stola a stoličky bola už len ružovo-biela maškrtka.
R=Results
Ste zvedaví, ako deti reagovali? Rôzne. Asi 33% detí dokázalo pokušeniu odolať a počkať tých 15 minút s konzumáciou cukríka. Tie boli odmenené za schopnosť odolať pokušeniu druhým cukríkom. Zvyšných približne 66% detí neodolalo, cukrík zjedlo, a teda nemalo nárok na dupľu. Medzi nimi však boli veľké rozdiely…
Časť detí sa vrhla na sladkosť okamžite. Niektoré deti dokonca zjedli cukrík skôr, ako experimenátor zavrel dvere (Clear, 2022). Iné pár minúť odolávali, avšak nevydržali a skôr či neskôr cukrík zjedli. Nadšená aj pobavená som zo spôsobov, aké aplikovali odolné deti, aby pokušenie zvládli. Tieto nápady im prospeli, aby vydržali až do konca uplynutia experimentálneho času. Vynaliezavé deti si napr. zakrývali tvár alebo si na cukrík sadli, aby ho nevideli (Horák, 2018). Ako sa vraví, zíde z očí, zíde z mysle. Ďalšie fičúrske stratégie detí boli, že deti cukrík ovoniavali, prikladali si ho k ústam, ohryzkávali ho.
Výskum tým však neskončil, pokračoval s rovnakými deťmi o 10 rokov neskôr. Ukázalo sa, že predškoláci, ktorí dokázali 15minút vydržať s konzumáciou marshmalow sladkosti, mali ako 15-roční lepšie študijné výsledky, dlhšiu školskú dochádzku, trpeli menej na závislosti, nadváhu a obezitu (Horák, 2018). Lepšie odolávali stresu, ich rodičia referovali o ich vyšších sociálnych zručnostiach a dosahovali vyššie skóre v pozitívnych psychologických mierach (Clear, 2022).
Experimentátori potom ďalej sledovali deti – až dlhých 40 rokov – a zistili, že tí, ktorí si kedysi trpezlivosťou zaslúžili druhý cukrík, boli nakoniec aj v živote v mnohých ohľadoch úspešnejší.
D=Discussion
Napadá vám to, čo mne? Prečo väčšina detí neodložila uspokojenie na neskôr, keď podľa Gaussovej krivky by to malo byť práve naopak – zhruba 66% ľudí sa správa normálne (Praus, 2021)? V Marshmalow teste iba 33% detí vydržalo 15minút s konzumáciou cukríka. Naopak, až 66% detí neodolalo a skôr či neskôr cukrík zjedli. Vysvetľujem to tak, že u detí sa vlastnosti ešte len trénujú a vo veku 3-5 rokov sú formovateľné výchovou (Lehenová, 2012). Prípadne ich neskôr máme v rukách my sami v rámci sebavýchovy, najmä v staršom školskom veku a v dospelosti (Pavlov, 2018).
Ako uvádza Clear (2022), môžeme si odložiť uspokojenie:
- z pozerania seriálu tým, že si najskôr porobíme povinnosti. Napadá mi pri tom porekadlo: Najprv práca, potom zábava!
- z jedenia čipsov v obchode (pán Clear tým asi myslel, že si ich máme otvoriť až doma 😀 A čo takto si ich nekúpiť vôbec? Resp. odložiť ich o pár dní, keď čakáme návštevu?)
- z vychutnávania si odpočinku až potom, keď začatú činnosť dokončíme
Detičky v Marshmalow experimente si cukrík skryli pod seba alebo sa pred ním schovávali. Usudzujem, že sú to podobné stratégie, ktoré využívajú dospelí, aby sa ovládli. Ak chceme podporiť sebaovládanie, jednou z účinných metód je odchod do inej miestnosti. Reflexia sa tiež odporúča v tme, keď nás nerušia podnety z okolia (Boťanská, 2018). Deti v Marshmalow experimente nemali dovolené odísť z miestnosti, ale niečo urobiť predsa len mohli! Napr. zavrieť oči, sadnúť si na cukrík, aby ho dostali zo zorného poľa. Tie, čo niečo aktívne urobili, uspeli a odolali pokušeniu. Dedukujem, že tie, čo sa na cukrík vrhli okamžite, mali najslabšiu schopnosť odložiť uspokojenie. A deti, ktoré ostali pasívne, síce chvíľu odolávali, ale napokon prehrali.
Záver
Vychádza mi z toho záver, aby sme skúsili s našimi ťažšími situáciami niečo urobiť! Napr. ak vás niekto nahnevá, odísť sa upokojiť do inej miestnosti. A večer môžete reflektovať, čo vás nahnevalo, prípadne prečo ste reagovali výbušne. Okrem toho do schopnosti odložiť uspokojenie spadá sporiť si peniaze. Áno, sú výnimky, napr. ak by sme nevzali hypotéku na bývanie, zrejme by sme naň nenasporili do smrti 🙂 Ak by to však malo trvať normálnu dobu, odporúčam sporiť si napr. na bicykel, nie ho kúpiť na splátky! Deti, ktoré v Marshmalow experimente vydržali odolať sladkosti, mali lepšie študijné výsledky, zdravší a úspešnejší život v dospelosti. Schopnosť odolať je aj súčasťou proaktívneho zvládania podľa Greenglassovej et al. (1999).
Prajem vám, aby ste vedeli situácie odolne zvládať a dokázali odložiť uspokojenie. Majte sa dobre a majte oduševnené chvíle!
Ak sa vám moje potulky páčia, budem rada ak ich tvorbu podporíte. Návod ako na to nájdete na tomto odkaze.
Bibliografia
Blaško, B. 2017. Stanfordský experiment: Čoho všetkého sú ľudia schopní, keď získajú moc? Dostupné: https://www.interez.sk/blog/stanfordsky-vazensky-experiment-coho-vsetkeho-su-ludia-schopni-ked-ziskaju-moc/ (citované 18.11.2022)
Boťanská, M. 2018. Vedomie z pohľadu vedy 2. časť. Dostupné: https://akomyslietpozitivne.sk/vedomie-z-pohladu-vedy-2-cast/ (citované 21.11.2022)
Clear, J. 2022. 40 Years of Stanford Research Found That People With This One Quality Are More Likely to Succeed. Dostupné: https://jamesclear.com/delayed-gratification (citované 15.11.2022)
Cherry, K. 2020. 5 Components of Emotional Intelligence. Dostupné: https://www.verywellmind.com/components-of-emotional-intelligence-2795438 (citované 21.11.2022)
Daniel, J. et al. 2003. Prehľad všeobecnej psychológie. Nitra : Enigma. 278 s. ISBN 80-89132-05-7.
Ferjenčík, J. 2010. Úvod do metodologie psychologického výzkumu. Praha : Portál. 256 s. ISBN 9788073678159.
Greenglassová, E.R. et al. 1999. The Proactive Coping Inventory (PCI): A Multidimensional Research Instrument. Paper presented at the 20th International Conference of the Stress and Anxiety Research Society (STAR), Cracow, Poland.
Horák, O. 2018. Jeden cukrík teraz alebo dva neskôr? Ožila debata o teste, ktorý skúma, ako deti odolávajú pokušeniu. Dostupné: https://dennikn.sk/1190405/jeden-cukrik-teraz-alebo-dva-neskor-ozila-debata-o-teste-ktory-skuma-ako-deti-odolavaju-pokuseniu/ (citované 18.11.2022)
Koníčková, J. 2021. Emocionálna inteligencia má svoj význam aj v práci. Ako sa prejavujú ľudia s vysokým EQ? Dostupné:
https://eduworld.sk/cd/jaroslava-konickova/6748/emocionalna-inteligencia-eq-v-praci (citované 21.11.2022)
Lehenová, A. 2012. Vybrané kapitoly z pedagogickej a školskej psychológie 1. diel. Trnava : Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity.
Pavlov, I. 2018. Teória výchovy a sebavýchovy dospelých (1. časť). Banská Bystrica : Belianum. 80 s. ISBN 978-80-557-151.
Praus, P. 2021. Inteligence a její měření. Dostupné: https://casopis.mensa.cz/veda/inteligence_a_jeji_mereni.html (citované 23.11.2022)
Ulčin, P. 2015. IQ vs. EQ alebo čo vám v škole zabudli povedať. Dostupné: https://www.trend.sk/blogy/iq-vs-eq-alebo-co-vam-skole-zabudli-povedat (citované 21.11.2022)
http://www.vazen.sk/stanfordsky_vazensky_experiment, 18.11.2022
https://www.youtube.com/watch?v=QX_oy9614HQ, 21.11.2022