V 34. potulke vám poviem, ako sa líši psychoterapia a psychoporadenstvo. Od čoho závisí, či bude psychoterapia úspešná? Podľa čoho označíme niekoho pacient a klient? Kto rieši hlboké problémy v psychike ako je Tourettov syndróm? Aké sú základné psychoterapeutické smery, ich zhody, rozdiely a efektivita? Prečo nazývam depresiu psychologickou podváhou a stres psychologickou nadváhou?
Čo je to psychoterapia?
Psychoterapia je formou liečby psychiky. Rovnocenným ekvivalentom je terapia tela. Ak ste chorí telesne, idete k lekárovi, ak psychicky, idete k psychoterapeutovi. Podobne ako nie je hanba ísť k lekárovi (a ľudia niekedy hojne využívajú služby lekárov), nemalo by byť ani hanbou priznať si psychický problém a čeliť mu spolu so psychoterapeutom. Z mojich skúseností z psychoporadenstva je dnes isté odtabuizovanie zverenia sa s psychickými problémami, vnímam to najmä u mladých ľudí. Neboja sa mi priznať so svojimi závislosťami či úzkosťami, čo je odrazovým mostíkom, aby sme našli riešenie. Iste, závisí to nielen od klienta, ale aj poradcu a metódy, o tom poviem podrobnejšie o chvíľu. Takisto vysvetlím, aký je rozdiel medzi psychoterapiou a psychoporadenstvom, ktoré vo svojej psychologickej praxi robím ja.
Psychoterapia je liečba psychologickými prostriedkami, v ktorej si pacient hlbšie uvedomí podstatu svojho problému a naučí sa mu svojimi silami čeliť. Ide o vedomú, štruktúrovanú a vedecky podloženú interakciu medzi terapeutom a pacientom. A samozrejme, psychoterapia by mala byť dobrovoľná. Isté percento úspechu závisí na pacientovi. Avšak ak nie je vnútorne motivovaný pre terapiu a je v odpore (Gabura, Pružinská, 1995), napr. ak ide na terapiu na podnet manželského partnera alebo súdu, klesá jej úspešnosť.
Psychoterapia je liečba rozvinutého vážnejšieho psychického problému. Užívateľ psychoterapie je pacient.
Psychoporadenstvo
Psychoporadenstvo je forma psychologickej pomoci s menej vážnymi problémami. Užívateľa psychoporadenstva nazývame klient. Podobne ako s menšími zdravotnými problémami ako napr. nádcha môže pomôcť lekárnik a nemusíme bežať hneď k lekárovi, poradca môže pomôcť vyriešiť psychický problém v zárodku. Psychoporadenstvo je forma pomoci, v ktorej ide nielen o riešenie problému, ale aj o rozvinutie väčšej kvality života a prevenciu. K poradcovi prichádzajú ľudia s problémom, ako zvládať stres, ako predísť vyhoreniu (Zvariková, 2019) alebo depresii (Horák, 2019), napr. ak pociťujú prvé príznaky. Naopak, psychoterapeut sa zaoberá už rozvinutými psychickými chorobami ako depresia alebo vyhorenie a snaží sa ich odstrániť.
A čo je spoločným cieľom terapie aj poradenstva? Pomôcť človeku v oblasti jeho psychiky. Líšia sa hĺbkou psychického problému a jeho prejavením navonok. Ťažšie problémy, ktoré rieši psychoterapeut, vidno aj na vzhľade alebo reči človeka. Jedno ochorenie, Tourettov syndróm, je o tom, že človek robí nekontrolovateľné grimasy, žmurká, trhá hlavou alebo končatinami, vydáva zvuky, šomranie, niekedy s použitím vulgárnych slov (Tancsáková, 2021). Keď už je problém takto markantný, myslím si, že je to prípad pre psychoterapeuta. Poradca skôr pomôže s nastavením efektívnejšieho psychologického fungovania, napr. aby bol človek menej výbušný alebo vedel viac zvládať stres.
Mimochodom, zistilo sa, že ak si má človek vybrať medzi rečou a vzhľadom, aby mu bol niekto sympatický, vyberie si reč (Shyrová, 2011). Preto sa teším, že dostávam spätnú väzbu na to, že môj hlas na podcaste je príjemný. Určite ho tak počujete aj vďaka kvalitnému mikrofónu, ktorý som zakúpila vďaka vašej podpore. Skrz potulky vám poskytujem práve istú formu psychoporadenstva ‚na diaľku‘.
Psychoterapeutické smery
V psychológii existujú tri základné psychoterapeutické smery. Odporúčam vypočuť si 2., 3. a 4. potulku, kde predstavujem ich zakladateľov:
- dynamický smer – vyvinul sa z psychoanalýzy (Gabura, Pružinská, 1995), ktorú založil Freud. Základom je hlboká psychologická analýza podvedomia človeka (Joy, 2018), kam patria pevne zakorenené zážitky z detstva, ktoré človek vytesní. Ak ich nemá spracované, môžu na povrch vyvierať ako ego-obranné mechanizmy. Napr. pri podaní výkonu sa môže prejaviť úzkosť, pokiaľ človeka ako dieťa vychovávali k 100% výkonom, čo je podľa Paretovho pravidla nesprávne.
- kognitívne-behaviorálny smer – vyvinul sa z behaviorálnej terapie (Možný, Praško, 1999), ktorej zakladateľom je Skinner. Zaoberá sa analýzou správania človeka a nastavením odmien, trestov a vyhasínania na jeho zmenu (Bucková, 1999, Hill, 2004).
- humanistický smer – mojím obľúbeným reprezentantom je na človeka zameraný prístup, ktorého zakladateľom je Rogers. Sústredí sa na rast človeka prostredníctvom troch podmienok, ktoré sýti terapeut: empatia, prijatie a autenticita (Sollárová, 2005). Empatia je o pochopení klientovho prežívania, autenticita o uvedomení si terapeutovho prežívania a prijatie o záujme terapeuta o klienta (Machalová, 2011), nech urobil čokoľvek. Rogers (1951) tvrdil, že každý z nás môže uplatňovať podmienky rastu vo svojom okolí. Môžeme si byť poradcami navzájom, ako píše Tony Merry v inšpiratívnej knihe Naučte sa byť poradcom.
- eklektický smer – ide o povyberanie si prvkov z jednotlivých štýlov podľa situácie. Pripomína mi to situačný štýl v manažovaní z 29. potulky.
Zhody a rozdiely psychoterapeutických smerov
Čo majú psychoterapeutické smery spoločné a rozličné? Zhŕňam, že Freud má spoločné s Rogersom zameranie na prežívanie, ibaže Freud analyzuje to minulé a Rogers súčasné. Rogers má spoločné so Skinnerom zameranie na prítomnosť, avšak Rogers sa zameriava na emócie, kým Skinner na správanie.
Jednotlivé psychoterapeutické smery sa líšia aj z hľadiska (ne)direktivity, teda nakoľko zasahuje do terapie psychoterapeut. Napr. v dynamickom smere jasne vedie terapiu, pýta sa otázky, štrukturuje rozhovor a cielene odoberá anamnézu. V kontraste k tomu na človeka zameraný terapeut necháva veľkú časť aktivity na klientovi, aby voľne rozprával o témach, ktoré sám chce (pozn.: namiesto pomenovania pacient sa aj tu zvykne použiť klient, čo tiež naznačuje nedirektivitu).
Spomínam si, ako som bola na konferencii Aktívne počúvanie z pohľadu rôznych terapeutických prístupov. Rogeriánsky psychoterapeut Dr. Valkovič tam ozrejmil, ako začína sedenie s klientom. Priznal, že kedysi sa pýtal: “Aký máte problém?” potom to zmenil na “S čím ste za mnou prišli?” až napokon používal “Počúvam vás.” Urobilo to na mňa dojem a uvádzam vám to ako ukážku nedirektivity.
Stredne direktívny je kognitívne-behaviorálny terapeut, ktorý sa pýta otázky týkajúce sa aktuálneho problému, napr. koľko cigariet fajčíte denne. Nastavuje latku koľko bude úspech fajčiť priebežne cez terapiu až k cieľu odstrániť fajčenie. Hranica medzi nedirektivitou a direktivitou v terapii nie je podľa mňa taká jasná ako slnko na poludnie. Myslím si, že aj na človeka orientovaný terapeut, ktorý je nedirektívny, istým spôsobom vedie terapiu využitím troch podmienok rastu. A naopak, dynamický terapeut, ktorý je direktívny, ponecháva voľnosť v pacientovom vyjadrovaní a počúva ho.
Efektivita psychoterapie
Otázkou je, ktorý smer psychoterapie je najefektívnejší. Odpoveď je možno prekvapivá.
Čo by ste si tipli vy?
Výskumne sa potvrdilo, že úspešnosť rôznych psychoterapeutických smerov je približne rovnaká (Gabura, Pružinská, 1995, Šiffelová, 2010), ako vo svojej knihe Humanistická psychoterapie uvádzajú Cain a Seeman (2005). Nezaleží na metóde, ale na správnosti jej použitia v terapeutickej praxi. Ak je dobrý terapeut, je jedno z akého je smeru, aj tak pomôže človeku. A je ešte niečo dôležitejšie, ako technika, ktorou psychoterapeut pracuje.
Šiffelová (2010) v knihe Rogersovská psychoterapie pro 21. století píše o faktoroch, na základe ktorých je terapia úspešná. Technika tvorí iba 15% z celkového koláča psychoterapeutickej pomoci. Súhrnne ide o menšiu zložku v rámci 60% vplyvu terapeuta. Najväčší podiel psychoterapeuta má z 30% jeho vzťah s klientom/pacientom a zvyšných 15% je placebo efekt.
Používam pojem klient preto, že robím pychoporadenstvo, aj preto, že som fanúšička rogeriánskeho prístupu, kde je pomenovanie klient znakom nedirektivity.
A práve klient tvorí 40% podiel úspechu terapie. To znamená, že ak by sa terapeut aj rozkrájal, čo mimochodom smeruje k vyhoreniu ( radím zvoľniť), stále má takmer polovičný podiel na výsledku terapie klient. Mám skúsenosti, že ak klient spolupracuje a zavádza zmeny pod vedením poradcu, pekne uňho vidno progres. Ak však nedôveruje poradcovi, nechce prijať zmenu, logicky sa neposúva (raz som mala klienta, ktorý nezmenil takmer nič). Ako sa vraví, kto nič nezmenil, nech nečaká iný výsledok. A ak by klient aj niečo menil, ale napr. jeho okolie ho odrádza, spadá to tiež do faktora úspechu na strane klienta.
Moje skúsenosti z psychoporadenstva
Na záver vám ponúknem pár svojich skúseností z psychoporadenstva:
V mojej praxi to vychádza tak, že ak má niekto depresiu, treba robiť viac aktivít. Korešponduje to s Froggattovým (2003) plánom aktivít a s Czikszentmihalyiho (1997) teóriou flow.
Ak má klient stres, treba toho robiť menej, dopriať si čas na psychohygienické prestávky a relax. V konečnom dôsledku si počas psychologických prestávok oddýchneme tak, že v skutočnosti strávime kvantitatívne menej času prácou, avšak kvalita odvedenej práce je zachovaná. Je to dva v jednom – aj si oddýchneme, aj odpracujeme, čo treba.
Vnímam základné delenie svojich poradenských odporúčaní podľa týchto dvoch typov problémov: depresia a stres. V prvom prípade máme robiť viac, v druhom menej. Podobne ako ten, kto má podváhu, má jesť viac a kto má nadváhu, má konzumovať menej. Depresiu nazývam psychologickou podváhou a stres naopak psychologickou nadváhou.
A že netreba vždy robiť všetko na 100%? To je pravda. Odporúčam nájsť si oblasti, ktoré robíme iba na 80%. Je to podľa Paretovho pravidla efektívne a považujem to za základnú prevenciu vyhorenia. Prevencia je určite vhodnejšia ako terapia. Preto odporúčam psychoporadenstvo na predchádzanie problémov, ktoré by potom, rozvinuté do obrích rozmerov, musel riešiť už psychoterapeut.
Záver
Ak normálne fungujúci človek, ktorý má rodinu, prácu alebo oboje, chce na sebe pracovať, môže vyhľadať poradcu. Napr. ak prežíva často stres alebo sa cíti vyčerpaný, nestíha, rozčuľujú ho ľudia alebo frustrujú veci. Moje pracovné skúsenosti v psychoporadenstve sú najviac v oblasti emočných problémov a vyhorenia. Pomáham klientom s úzkosťami, depresiou, sebaovládaním a riešením konfliktov. Psychoterapeut pomáha ľuďom, ktorí už kvôli psychickým problémom nemôžu chodiť do práce alebo sa im rozpadá rodina. Či už ide o ľahší alebo ťažší problém, povzbudzujem vás vyhľadať psychologickú pomoc. Ak viem, rada vám ju poskytnem aj ja. Sama som navštívila psychologičku a sedenie u nej mi pomohlo. Psychológia tu je aj pre normálnych ľudí, ktorí chcú žiť svoj život plnšie. Prajem vám efektívne psychické fungovanie.
Majte sa dobre a majte oduševnené chvíle!
Ak sa vám moje potulky páčia, budem rada ak ich tvorbu podporíte. Návod ako na to nájdete na tomto odkaze.
Bibliografia
Bucková, M. 1999. Behaviorálna modifikácia: teória a prax. Nitra : Pedagogická fakulta UKF. 248 s. ISBN 80-8050-225-0.
Cain, D.J., Seeman, J. 2005. Humanistická psychoterapie 1. Praha : Triton. 432 s. ISBN 80-7254-6430. Dostupné: https://www.martinus.sk/?uItem=35445 (citované 2.11.2021)
Czikszentmihalyi, M. 1997. Creativity : flow and the psychology of discovery and invention. New York : Harper Perennial. 456 s. ISBN 0-06-017133-2.
Froggatt, W. 2003. Šťastie je vaša voľba. Bratislava : Ikar. 309 s. ISBN 80-551-1085-9.
Gabura, J., Pružinská, J. 1995. Poradenský proces. Praha : Sociologické nakladatelství. 147 s. ISBN 80-85850-10-9.
Hill, G. 2004. Moderní psychologie. Praha : Portál. 282 s. ISBN 80-7178-641-1.
Horák, O. 2019. Psychológ: Depresia nevznikne zo dňa na deň, rozvíja sa bežne mesiace, keď ignorujeme miernejšie signály. Dostupné: https://dennikn.sk/1659218/psycholog-depresia-nevznikne-zo-dna-na-den-rozvija-sa-bezne-mesiace-kedy-ignorujeme-miernejsie-signaly/ (citované 26.10.2021)
Joy, M.M. 2018. Organisational Behaviour. Dostupné: https://www.researchgate.net/figure/Sigmund-Freuds-psychoanalytic-theory-of-personality-Id-At-birth-the-id-is-the-only_fig28_323695129 (citované 2.11.2021)
Koníčková, J. 2021. Buďte úspešní vďaka zmene návykov. Dostupné: https://eduworld.sk/cd/jaroslava-konickova/310/budte-uspesni-vdaka-zmene-navykov (citované 30.10.2021)
Machalová, M. 2011. Biodromálna psychológia pre pomáhajúce profesie. Prešov : Pravoslávna bohoslovecká fakulta PU. s. 80-86. ISBN 978-80-555-0321-9. Dostupné: https://www.unipo.sk/public/media/10957/CARL%20ROGERS.pdf (citované 2.11.2021)
Merry, T. Naučte sa byť poradcom. Bratislava : Ikar. 216 s. ISBN 80-5510-7688.
Možný, P., Praško, J. 1999. Kognitivně-behaviorální terapie: Úvod do terapie a praxe. Praha : Triton. 304 s. ISBN 80-7254-038-6.
Rogers, C.R. 1951. Klientom centrovaná terapia. Modra : Persona. 497 s. ISBN 8096798030.
Shyrová, L. 2011. Přízvuk a vnímaní. Praha : National Geographic, jún 2011, s. 24.
Sollárová, E. 2005. Aplikácie prístupu zameraného na človeka (PCA) vo vzťahoch. Bratislava : Ikar. 199 s. ISBN 8055109613.
Šiffelová, D. 2010. Rogersovská psychoterapie pro 21. století. Praha : Grada. 192 s. ISBN 978-80-247-2938-1. Dostupné: https://www.martinus.sk/?uItem=90394 (citované 2.11.2021)
Tancsáková, B. 2021. Čo je Tourettov syndróm? Nekontrolovateľné grimasy, žmurkanie, trhanie hlavy alebo končatín. Dostupné:
https://eduworld.sk/cd/beata-tancsakova/6374/co-je-tourettov-syndrom-nekontrolovatelne-grimasy-zmurkanie-trhanie-hlavy-alebo-koncatin (citované 26.10.2021)
Zvariková, M. 2019. S hrôzou do práce: Syndróm vyhorenia môže postihnúť každého. Dostupné: https://www.npz.sk/sites/npz/Stranky/NpzArticles/2013_06/Syndrom_vyhorenia.aspx?did=1&sdid=49&tuid=0&page=full& (citované 26.10.2021)
https://sk.alegsaonline.com/art/38552, citované 28.10.2021
https://www.euroekonom.sk/paretovo-pravidlo-8020-a-metoda-abc/, citované 30.10.2021
http://www.psyche.sk/web/index.php/psychoterapia/9-uncategorised/92-co-to-je-psychoterapia, citované 26.10.2021
http://www.psyche.sk/web/index.php/zoznam-odbornikov/userprofile/ivalkovic, citované 2.11.2021
https://psychology.wikia.org/wiki/Ego,_Superego_and_Id?file=Structuraliceberg.jpg , citované 2.11.2021