Šikana

V 66. epizóde sa pozrieme na to, ako sa brániť šikane. Čo je a čo nie je šikana? Prečo niekto šikanuje? Aké sú typy aktérov šikany? Aké rizikové faktory má obeť? Aká je prevencia šikany ochranou slabšieho a kooperáciou? Ako riešiť šikanu mojím 3-krokovým postupom asertívnej obrany?

Vypočuť v podcaste
Čo je šikana?

Začnime tým, čo šikana nie je. Stalo sa vám, že ste prehnali nejaký žart? Mysleli ste si, že to bude vtipné, ale trebárs ste niekomu tleskli dlaňami za hlavou a naplašil sa? Možno ste sa začali smiať, ale váš proťajšok mal iný názor. Na takéto kúsky potrebujeme mať s niekým hlboký vzťah a poznať ho, či je to preňho sranda. Ako vravievam, sranda musí byť srandou pre oboch! Na druhú stranu, mýliť sa je ľudské. Preto ak sme prehnali poznámku či správanie adresované inému človeku, bez výčitky si to priznajme a ospravedlňme sa. Uvedomiť si to môžeme v rámci reflexie, ktorá podporí sebauvedomenie (Koníčková, 2021a). Ideálne je reflektovať v tme, kedy sa vedecky preukázateľne zvyšuje vedomie (Boťanská, 2018). Ak pocítite, že vás vaše správanie mrzí, odporúčam povedať to druhému. “Prepáč, ja som to tak nemyslel.” Samozrejme, nabudúce si v rámci sebavýchovy (Daniel et al., 2003, Pavlov, 2018) zaumieniť, že si budete dávať pozor. Podľa prežitej skúsenosti sa vystríhajme akcie, ktorá je druhým nepríjemná. Tak reagujú normálni, dospelí ľudia.

Čo však, keď sa učia v sociálnych vodách plávať deti? Alebo keď dospelí ostali zaseknutí na úrovni dieťaťa a nevedia sa správať v hraniciach sociálneho taktu? Často môžu robiť druhým krušné chvíle. Ak druhého zo srandy šťuchnú do boku a jemu to nie je po vôli, tiež ide “iba” o nevhodné správanie. Niekedy sa správame nevhodne z obyčajnej omylnosti.

Šikana je však cielené týranie za použitia agresie a hovoríme o nej, ak sú splnené tieto tri podmienky (Lehenová, 2013):

  1. úmysel
  2. opakovanie
  3. prevaha (fyzická, psychická, sociálna)
Prečo niekto šikanuje?

Ponúkam niekoľko dôvodov pre praktizovanie šikany:

  • Získať psychologickú výhodu. Veľakrát je cieľom urobiť obeti napriek, aby sa aktér šikany sám nestal terčom útoku. Vraví sa, že najlepšia obrana je útok. Zamysleli ste sa nad tým, že aktéri šikany sa útokom na iných vlastne bránia? Bránia sa komplikovanému oceánu plnému väčších či menších rýb, v ktorom sa nechcú stratiť. Alebo byť zožratí väčšou rybou. Preto sa stanú predátormi oni. Domnievam sa, že ide o maskovaciu stratégiu, ktorá má za cieľ odpútať pozornosť od svojich nedostatkov.
  • Nízka sebadôvera. Neviem si predstaviť, ako by človek s dobrou sebadôverou, ktorý je na seba hrdý, pozná svoje silné stránky a rozvíja sa, šikanoval druhých. U aktérov šikany dedukujem slabú sebadôveru. Nevážia si samých seba, nemajú reálne ciele, iných vnímajú skreslene a nie sú pre nich prospešní (Koníčková, 2021b). Na rozvoj sebadôvery odporúčam knihu Juliána Melgosu Objav svoju hodnotu. Prosociálnosť a agresivita sú na dvoch extrémnych póloch kontinua. Ak niekto nedokáže druhým pomôcť ani nič vytvoriť, často mu jediné na uvedomenie si svojej sily zostáva, žiaľ, škodiť.
  • Nízka empatia. Ľudia s nižšou empatiou môžu mať sklon neodhadnúť dopad svojho správania a šikanovať. Podľa štatistík tvoria 3% populácie ľudia s mizivou empatiou, ktorú nerozvíjajú (Koníčková, 2022). Na rozvoj empatie odporúčam hovoriť pred nimi o svojich emóciách. Je vedecky dokázané, že ak nahlas poviete “som nervózna, spokojná, natešená,…” aktivuje to v druhom empatiu (Cherry, 2020).
  • Motív Mengeleho. Agresor skúša, pokiaľ obeť vydrží (Lehenová, 2013). Pripomína mi to hru na mačku a myš. Podľa mňa súvisí s malou empatiou k obeti.
Aktéri a obete šikany

Kto šikanuje? Psychologicky neexistuje jeden prototyp, ale 3 typy aktérov šikany (Lehenová, 2013):

  • typ 1: “Grobian” – hrubý impulzívny jedinec, ktorý šikanuje masívne, tvrdo, zastrašuje. Jeden alebo obaja rodičia sú agresívni, využívajú kruté telesné tresty, pôsobia nepriateľsky a ponižujú svoje dieťa. Klasický frajer amerických stredoškolských filmov.
  • typ 2: “Slušák” – navonok veľmi slušný, narcistický, zvýšené úzkostný so sadistickými tendenciami. Šikanuje rafinovane, bez prítomnosti svedkov. Rodičia uňho uplatňujú náročný až vojenský prístup bez lásky.
  • typ 3: “Srandista” – veselý, komunikatívny, obľúbený, vplyvný človek, ktorý šikanuje pre pobavenie seba i iných (zdôrazňuje humorné stránky). V jeho výchove prevládal citový chlad, nedostatok záujmu a absencia morálnych hodnôt.

Všimli ste si, že v každom type je problém v rodinnej výchove? Aby sme sa na to pozreli z druhej strany mince, existujú aj znaky obete šikany, ktoré priťahujú agresora ako mucha na lep. Rizikové faktory sú telesná slabosť, bojazlivosť, slabá psychická odolnosť, postihnutie a inakosť (rasová, sociálna…).

Prevencia šikany

Čo robiť, ak má kolektív v triede agresorov aj deti s rizikovými faktormi obete? Vtedy sa zvyšuje pravdepodobnosť výskytu šikany. Avšak, ak sa kolektív zomkne proti aktérom šikany, vyhrá! Ako sa vraví, v jednote je sila. Preto či už je šikana fyzická alebo verbálna, priama alebo nepriama, často stačí, ak sa viacerí ozvú na obranu slabšieho.

Aj v skautingu je heslo silnejší chráni slabšieho (Kucman, 2016), čo symbolizuje preplietanie malíčkov pri podaní ruky skautov. Nemusí byť každé dieťa skaut, ale inšpirovať sa týmto prosociálnym heslom prospeje každému dieťaťu.

Aby k šikane nedochádzalo, ideálna je prevencia. Ako riešenie navrhujem kooperačné hry na súdržnosť kolektívu podľa jeho špecifík. Keď som bola pozvaná do Akadémie tanca Tomáša Surovca v Nitre s cieľom podporiť kooperáciu v tanečných pároch, naplánovala som pre mladých tanečníkov aktivity. Mali za úlohu pochytať sa za ruky a prevliecť gymnastický kruh tak, aby sa pritom neprestali držať. Ak deti spolupracujú a pri prevliekaní kruhu sa zohnú obaja vedľa seba, ide to ľahšie. Empiricky to potvrdzuje ekonomickú teóriu hry Nash equilibrium, že ak človek myslí na seba aj druhých, maximalizuje svoj zisk. Platí to aj v psychológii! Ochrániť slabšieho pred agresorom je výhodné aj pre ochrancu, pretože v triede je potom uvoľnená atmosféra.

Riešenie šikany

Ak už k šikane došlo, odporúčam aplikovať môj 3-krokový postup asertívnej obrany. 

Vysvetlime si to na príklade, v ktorom sa dieťaťu vysmievajú za strojček na zuby.

  • krok 1. “Nesmej sa mi, lebo mi je to nepríjemné.” K jasnému vyjadreniu nesúhlasu pripojíme emóciu, ktorou sa snažíme aktivovať empatiu agresora (Cherry, 2020).
  • krok 2. “Nerob mi to, ani ja sa ti nevysmievam.” Zopakujeme odmietnutie a pridáme argument.  Inšpirujem sa apelom českého psychológa Jaroslava Šturmu (Šťastná, 2013) na zlaté pravidlo vzťahov: “Rob druhému, čo chceš, aby robil on tebe.” Odporúčam sa agresora pýtať, či by sa jemu páčilo, ak by sme poukázali na jeho nedostatky. “Ty zas nosíš okuliare. Mám tu pred spolužiakmi povedať, že si slepúch?”
  • krok 3. “Ešte raz sa mi budeš smiať a poviem to učiteľke”. V poslednom kroku k nie pripojíme odchod zo situácie a vyhľadáme pomoc.

V 1. kroku apelujem na emócie, v 2. kroku na rozum a v 3. kroku na únik zo stresu (Atkinsonová et al, 2010) ako základné stratégie zvládania (Dimunová a Bérešová, 2015). Pripájam techniku pokazenej gramofónovej platne, kde dokola hovoríme nie (Gabura a Pružinská, 1995).

Zhrnutie a záver

Šikana je opakované úmyselné ubližovanie obeti, nad ktorou má agresor prevahu. Príčiny sú v nesprávnej rodinnej výchove, z ktorej vyplýva nižšia sebadôvera a empatia agresora. Nad obeťou sa snaží získať prevahu, aby zakryl svoje vlastné nedostatky.

Či už aktér šikany spadá do typu grobian, slušák alebo srandista, ideálna je prevencia. Odporúčam kooperačné hry a aby kolektív chránil slabšieho. Na riešenie šikany navrhujem 3-krokový postup asertívnej obrany: k “nie” pridáme emóciu, argument a únik. Nemusíme byť s každým kamaráti. Ale nikto nemá právo druhým bezdôvodne ublížiť!

Zrelosť človeka sa prejaví v tom, že ‚necháme na pokoji‘ toho, s kým nesúhlasíme. Ak nikomu neubližuje, učme sa rešpektu. Odporúčam cvičenie: ak sa vám druhý človek bridí, povedzte si, čo je na ňom obdivuhodné. Tak sa naňho dokážete pozrieť reálnejšie a bez sklonu k agresivite, napr. ohováraniu (Lehenová, 2013).

Majte sa dobre a majte oduševnené chvíle!

Ak sa vám moje potulky páčia, budem rada ak ich tvorbu podporíte. Návod ako na to nájdete na tomto odkaze.

Bibliografia

Boťanská, M. 2018. Vedomie z pohľadu vedy 2. časť. Dostupné: https://akomyslietpozitivne.sk/vedomie-z-pohladu-vedy-2-cast/ (citované 2.2.2023)

Cherry, K. 2020. 5 Components of Emotional Intelligence. Dostupné: https://www.verywellmind.com/components-of-emotional-intelligence-2795438 (citované 2.2.2023)

Daniel, J. et al. 2003. Prehľad všeobecnej psychológie. Nitra : Enigma. 278 s. ISBN 80-89132-05-7.

Dimunová, L., Bérešová, A. 2015. Využívanie copingových stratégii zvládania záťaže u sociálnych pracovníkov. Prohuman. Dostupné: https://www.prohuman.sk/socialna-praca/vyuzivanie-copingovych-strategii-zvladania-zataze-u-socialnych-pracovnikov (citované 2.2.2023)

Gabura, J., Pružinská, J. 1995. Poradenský proces. Praha : Sociologické nakladatelství. 147 s. ISBN 80-85850-10-9.

Koníčková, J. 2022.Podľa akého správania spoznáte manipulátora? Dostupné: https://eduworld.sk/cd/jaroslava-konickova/3272/podla-akeho-spravania-spoznate-manipulatora (citované 2.2.2023)

Koníčková, J. 2021a. Ako zistíte, že sa zvýšila úroveň Vášho vedomia? Dostupné: https://eduworld.sk/cd/jaroslava-konickova/5377/ako-zistite-ze-sa-zvysila-uroven-vasho-vedomia (citované 2.2.2023)

Koníčková, J. 2021b. 10 tipov, ako si rozvíjať sebadôveru. Dostupné: https://eduworld.sk/cd/jaroslava-konickova/4823/10-tipov-ako-si-rozvijat-sebadoveru (citované 2.2.2023)

Kucman, M. 2016. Skauti sľubujú, že každý deň urobia aspoň jeden dobrý skutok. Dostupné: https://myhornanitra.sme.sk/c/20419237/skauti-slubuju-ze-kazdy-den-urobia-aspon-jeden-dobry-skutok.html (citované 2.2.2023)

Lehenová, A. 2013. Pedagogická a školská psychológia. Trnava : Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity. ISBN 978-80-8082-610-9. Dostupné: https://pdf.truni.sk/e-ucebnice/psp/ (citované 2.2.2023)

Pavlov, I. 2018. Teória výchovy a sebavýchovy dospelých (1. časť). Banská Bystrica : Belianum. 80 s. ISBN 978-80-557-151.

Šťastná, K. 2013. Čím je utvářeno svědomí dítěte? Katolícky týdeník (7). Dostupné: https://www.katyd.cz/clanky/cim-je-utvareno-svedomi-ditete.html (citované 2.2.2023)

https://corporatefinanceinstitute.com/resources/economics/nash-equilibrium-game-theory/, citované 2.2.2023

https://www.pozitivnemysliet.sk/zlate-pravidlo-vztahy/, citované 2.2.2023

https://pozivencova2.webnode.cz/products/sikana-obcas-prichadza-od-deti-pri-ktorych-to-necakate/, citované 2.2.2023

https://svatepismo.sk/kniha-tobias-4, citované 2.2.2023