Sociálny rast | VIANOČNÝ ŠPECIÁL

V 88. epizóde sa posuniem ku sociálnemu rastu. Ako sa prejaví sociálny úsmev dojčaťa na Vianoce? Čo sú to sociálne hry na princípe zrkadlenia? Kedy vidno väzbu batoľaťa pod stromčekom? Ako buduje dôveru u dieťaťa mama a tatík? Ako predškolák sníva o darčekoch? Prečo rozvíjať empatiu v sociálnom raste detí? Čo nazývam sociálnym veľkým treskom u školáka? Ako sa má pubertiak psychicky regulovať, aby prevzal zodpovednosť?

Sociálny rast a Vianoce

Možno sa vám zdá, že vývinová psychológia patrí deťom. Veríte, že aj Vianoce patria deťom? Dnes sa vám budem snažiť dokázať, že vývinová psychológia i Vianoce sú pre deti aj dospelých. V minulej 87. Potulke o kognitívnom raste som poukázala na vývin myslenia. Predstavila som vám míľniky kognitívneho rastu. V období raného detstva (0-6r.) sem patrí stálosť objektu a klieštikový úchop dojčaťa (Polievková, 2023), egocentrizmus batoľaťa (Nováková, 2020), konfabulácie predškoláka (Vágnerová, 2005). V období neskoršieho detstva (6-18r.) logické operácie mladšieho školáka a hypotetické premýšľanie pubertiaka (McLeod, 2023).

Zaviedla som pojem kognitívny rast, aký som nikde v literatúre nenašla. Prišiel mi však príhodný na poukázanie posunov, aké dieťa vo vývine urobí. Veď predsa často sa hovorí, ako deti rastú 🙂 “Ako ten váš malý narástol” alebo “Vaše dcéry rastú ako huby po daždi”. Napadlo mi navrhnúť podobný pojem v sociálnej oblasti.  Zavádzam ďalší pojem sociálny rast. Definujem ho ako vývin človeka v sociálnej sfére blízkych i vzdialených vzťahov a interakcií. Zdôrazňujem, že sociálny vývin nikdy nekončí! Prečo? Postupne nám totiž pribúdajú sociálne role. V tréningu emočnej inteligencie, ktorý rada praktizujem s klientmi, je modul sociálne zručnosti (Cherry, 2020, Koníčková, 2021, Ulčin, 2015). Považujem za ho za najvyšší stupeň EQ.

A prečo spájam sociálny rast a Vianoce? Hlavne preto, lebo v detstve pristupujeme k Vianociam inak ako v dospelosti. Najskôr ich malé dojča vôbec nerieši a nerozumie rozbaľovaniu darčekov. Neskôr sa na darčeky veľmi teší. Až sa dostane k tomu, že keď vyrastie, bude ich chystať svojim deťom. Sociálne narastieme aj vtedy, keď vieme, ako to s Ježiskom chodí, keď (ne)chodí 😀

Dojča darčekom nerozumie

Ech, chutná štedrá večera je za vami a hrajú vám mierumilovné koledy. Váš poklad sladko spinká a konečne sa zobudí. Prichádza na rad rozbaľovanie darčekov! A ono chce len suchý chleba, ktorý žužle pod stromčekom 😀 aj toto vás môže stretnúť vo vašom sociálnom vývine na Vianoce, keď máte prvý raz rolu rodiča. Veru, dojčaťu (0-1r.) aj nám treba chleba! Nevadí, že rozbaľovanie darčekov prvý rok nevyšlo, samotné dieťa je malý veľký darček. Malý rozmermi, veľký hodnotou. Ono to má asi v sebe a je mu neprirodzené rozbaľovať ten lesklý papier 🙂 A niekedy ho zaujme na darčekoch práve to! A s radosťou potrhá darčekový papier na malé kúsky. Tým preňho často celá radosť z rozbaľovania končí. Jedine že by ste to zachránili malým a trefným darčekom, akým pre dojča môže byť bublifuk! Niečo vizuálne príťažlivé v súlade s jeho vizuálno-motorickou koordináciou (Juristová, 2021). Fúkanie bubliniek často zaujme aj väčších. No a pre najmenších je to spojenie pomalého pohybu a farebných vnemov!

Sociálny rast dojčaťa vidíte na tom, či sa na vás usmialo. Míľnikom sociálneho rastu je tzv. sociálny úsmev vo veku 3 mesiace po narodení. Nazýva sa aj skutočný úsmev (Sanatová, 2023). Na rozdiel od reflexného úsmevu dojča cielene reaguje úsmevom na úsmev matky. Keď sa naňho maminka vyškiera pod stromčekom (a tatík to fotí) alebo pri tzv. sociálnych hrách. O aké hry ide? V rámci princípu zrkadlenia (Zavarská, 2023) napríklad vyplazí mamka jazyk a dieťa to zopakuje. Alebo tatino urobí rôzne grimasy a zvuky, ktoré dojča ochotne zopakuje.

Batoľa vydrží pod stromčekom 

Ak dojča vyrastie na batoľa (1-3r.), zaujíma ho viac rozbaľovanie darčekov a stromček. Pod ním už vydrží, niekedy aj viac ako by ste chceli – a sťahuje vianočné gule. Batoľa by malo dokonca vydržať pod vianočným stromčekom samé! To je sociálny rast, aký je adekvátny pre jeho vek. Čo myslím, že v prípade ak objaví sladké čaro saloniek nebude problém. Keďže s tým ide ruka v ruke aj fyzický rast dieťatka a všelikde dočiahne 🙂 Navrhujem adaptáciu Ainsworthovej experimentu z r. 1970. Môžete poodísť za zárubňu a tajne sledovať, či vám dieťa “neupratuje” betlehem pod stromčekom. Akonáhle zbadá, že je v miestnosti samé, môže prísť k trom typom reakcií:

  1. bezpečená (zdravá) – začne sa skúmavo pozerať po miestnosti a hľadať vás, prejavuje príjemné emócie ako zvedavosť a pokoj (môžete využiť na schovávačku)
  2. úzkostná – batoľa reaguje negatívnymi emóciami ako úzkosť a stres na situáciu, kedy nevidí blízku osobu
  3. vyhýbavá – to je ešte povážlivejšie ako úzkostná väzba, pretože dieťa nereaguje nijako, letargicky zostáva samé a rozhodne sa nejaví ako spokojné

Mary Ainsworthová zistila, že emočné reakcie detí vo veku 9 až 18 mesiacov sa líšia podľa vybudovanej vzťahovej väzby. Bowlby ju definuje ako rozvinutý vzťah dieťaťa k blízkej osobe (Vágnerová, 2005). V experimente mali mamy odísť za dvere. Pri bezpečnej väzbe mamu hľadali a zostali pokojné, ako som hovorila v 15. Potulke psychológiou o emočnom vývine

Budovanie dôvery

Bezpečná väzba je jediný zdravý typ väzby! Evokuje vytvorenie dôvery dieťaťa k mame, ktorú mravenčou prácou od narodenia vytvárala. Pre dôveru vášho “mravčeka” je dôležité, aby mamka k nemu prišla, keď prejaví potrebu (McLeod, 2020). A malý novorodenec ich má veru fúru! Oplatí sa odložiť kariéru na neskôr. Milé dámy, ozaj vám nič neujde. Dieťa vám to vráti stonásobne! Vlastne, nespočetne veľakrát 🙂 Keď je malinké, treba napĺňať jeho fyzické (kojiť, prebaliť, prikryť dekou) i psychické potreby (podnety, spev, nosenie). Budovaniu dôvery batoľaťa prosieva ofúkať kolienko, potúliť sa, hrať sa spoločnú hru. Ak je dieťa väčšie, postupne sa to preklápa k aktivitám a rozhovorom na jeho vývinovej úrovni. Bezpečná väzba sa buduje časom stráveným spolu a pozitívnymi skúsenosťami, aké dieťa získa s maminkou.

Nezdravé typy väzby sú úzkostná a vyhýbavá. Pri úzkostnej väzbe síce deti mamu hľadali, ale plakali od nepohody. Pri vyhýbavej väzbe boli v strese, ale paradoxne sa nesnažili dostať za mamou (McLeod, 2018). Dedukujem, že v ich očiach to nie je osoba, ktorej dôverujú, že ich emočnej nepohody zbaví. Vyvodzujem, že je veľmi dôležité investovať čas do budovania dôvery. Zúročí sa to v pohode dieťaťa aj do budúcna.

Predškolák o darčekoch sníva

V období predškoláka (3-6r.) dedukujem, že vidno vybudovanú dôveru na ľahkej adaptácii do škôlky. Považujem to za znak adekvátneho sociálneho rastu pre vývin predškoláka. Ak prídu vianočné prázdniny, predškolák má zaťažkávajúcu skúšku pre návrat do škôlky. Dva týždne doma pri maminke, kde mu je dobre, sa postavia voči pobytu v škôlke. Ak mu je aj tam dobre a má milé pani učiteľky, je to ľahšie. Ak si trošku pofrfle, je to v poriadku. Ak však protestuje, odporúčam posilniť dôveru k mame. Podľa Eriksona, ak nie je splnená vývinová úloha dôvera, príde k emočne silným negatívnym reakciám dieťaťa na odchod mamy z jeho blízkosti (Vágnerová, 2005). Povzbudzujem vášmu škôlkarovi dokola opakovať, že preňho prídete. Aj stokrát!

Nezabúdajme pri tom aj na tatíka, ktorý možno viac ako mamka chápe magickosť. Viete, muži majú radi tie marvelovky, scifi či fantasy príbehy. Tak si so svojím predškolákom môžu predstavovať, že pod stromčekom bude motorka. A dieťa ozaj môže dostať legovú motorku, ktorú si s ockom poskladá. Dámy, to máte dva v jednom, vianočný darček hračka pre oboch 😀 Na základe magickosti si niekedy škôlkar vysníva svoj darček, ktorý odporúčam nenápadne zistiť. “Čo si praješ od Ježiška?” “Mami, prosím si motorku, čo sa hýbe” “Tati, chcem dinosaura, čo vydáva paru” “Tak by som si priala robota, ktorý sa dá programovať” Vidíte, ako sú priania predškoláka spojené s magickými predstavami! 

Rozvoj empatie

Domnievam sa, že egocentrizmus škôlkara má postupne prechádzať k väčšej empatii. Podľa českého psychológa Jaroslava Šturmu má tréning empatie prebiehať pod zámerným vedením autority (Šťastná, 2013). Dedukujem, že je to najmä rodič, starý rodič, krstný rodič, starší súrodenec či pedagóg. Môžete použiť slová: ”Pamätáš sa, ako ti chlapček nechcel požičať autíčko na ihrisku? Nepáčilo sa ti to a tak sa asi teraz cíti dievčatko, keď mu nechceš požičať formičky”.  Učíme ho následkom správania v zmysle zlatého pravidla vzťahov: “(Ne)rob druhému, čo (ne)chceš aby robil on tebe.” 

Povzbudzujem vás vyjadrovať predškolákovi jednoduché príčinno-následné vzťahy:

  1. primárny následok: “Ak biješ detičky (príčina), bolí ich to (primárny následok)”
  2. sekundárny následok: “Ak biješ detičky (príčina), potom sa ťa budú báť (sekundárny následok)
  3. terciárny následok: “Ak biješ detičky (príčina), nebudú sa s tebou hrať (terciárny následok)

Dieťa v 6. rokoch na konci predškolského veku už má mať rozvinutú základnú empatiu. Situácia v škôlke, v ktorej to môžeme odhaliť, je napr. ak sa nejaký spolužiak udriee. Empatický škôlkar príde k dieťaťu, ktoré plače a skúsi ho utíšiť. Napr. mu pokojne mu podá hračku so slovami “Chceš?”, ako som vravela v 43. Potulke psychológiou o empati. Empatia totiž vždy zahŕňa najskôr pochopenie, potom reagovanie na emócie druhého.

Empatia k maminke a tatinovi na Štedrý deň sa môže prejaviť tak, že ich nechá dochystať štedrú večeru. A sám sa pritom pekne hrá a sníva o tej novej legovej motorke. Sociálne tak narastie a bude pripravenejší prejsť do ďalšieho vývinového štádia.

Mladší školák

V období mladšieho školáka (6-12r.) sa sociálny rast prejaví explóziou. Míľnikom je nástup do školskej dochádzky. Napadá mi k tomu pojem sociálny veľký tresk. Eh, ako to tu píšem mala som preklep, vraj sociálny veľký trest 😀 Som presvedčená, že pre deti nemusí byť chodenie do školy ako trest. Verím, že podľa prístupu rodičov dieťa pôjde rado do školy. A aj vydrží po ďalšie dni, pretože práve s tým majú niektorí moji detskí klienti problém. Stáva sa, že na prvý školský deň sa dieťa teší, ale potom už do nej nechce vkročiť.

Ako tomu predchádzať? Jedna z ciest je vyvinúť si uňho dôveru od narodenia. V psychológii rámcovo platí, že čo sa (ne)vyvinie počas prvých šiestich rokov, to zostáva v psychike celý život. Nie je to determinačné, samozrejme sa v rámci sociálneho rastu s tým dá niečo robiť. Napríklad náhradným vzorom a sebavýchovou (Pavlov, 2018). Ak aj rodičia nevedú dieťa ku vzťahu k vzdelávaniu, môže to zachrániť pedagóg. Láskavá pani učiteľka a férový pán učiteľ vedia čiastočne nahradiť mužský a ženský vzor. Dieťa získava nástupom do školy novú rolu školáka, ktorá ide ruka v ruke s rolou spolužiaka. Áno, detičky mali so vzdelávacím systémom isté skúsenosti aj v škôlke. Aký je rozdiel? Školák už musí podávať väčší výkon. Erikson vyčleňuje v období mladšieho školáka hlavnú vývinovú úlohu snaživosť. Zdôrazňujem, že považujem za dôležité chváliť viac snahu ako výkon! Je to v súlade so zistením Carol Dweckovej o tom, že tí, čo sa snažia, víťazia. Zistilo sa, že “predbehnú” vo výkone tých, čo majú vyššie schopnosti, ale nesnažia sa (Sternberg, 2004). Viac sa o tom dozviete v 11. Potulke psychológiou o hlúposti.

Na psychologickom skríningu v škôlke sa zisťuje zrelosť dieťaťa v kategóriách:

  1. fyzická
  2. osobná
  3. emočná
  4. sociálna
  5. kognitívna

Ak sa v ktorejkoľvek kategórii ukáže na psychologickej depistáži v škôlke problém, odporúčam to trénovať, kým nastúpi do školy. Prácu na pozitívnom prístupe dieťaťa k škole ponúkam v rámci psychoporadenstva. Mám s tým pekné skúsenosti vrátane motivácie do robenia domácich úloh alebo rozvoja reči. Vlastne ide tiež o formu substitúcie pre dieťa (aj ako náhrada za nesprávny prístup pedagóga). Tak ak poznáte niekoho, komu by som mohla byť takto prospešná, budem rada, ak ma odporučíte.

Pubertiak a adolescent

Sociálny rast u pubertiaka (12-15r.) pokračuje míľnikom ukončenia povinnej školskej dochádzky v 15. rokoch. Povedala by som, že práve vtedy začína obdobie adolescencie (15-18r.). kedy sa diferencuje profesijné smerovania dieťaťa spojené so sebavýchovou. Podľa slovenského psychológa Damiána Kováča sa spája s rozvinutím psychickej regulácie (Daniel et al., 2003). Samozrejme, ak máte malého gymnazistu, ktorý od 11 rokov nastúpil na osemročné gymnázium, istá úroveň profesijnej diferenciácie už prebehla. Avšak od cca 16 rokov sa konkrétnejšie zamýšľa, na ktorú vysokú školu by šiel. Či už je to budúci murár, účtovníčka alebo zverolekárka, spoločný menovateľ je prevzatie zodpovednosti za svoj život. Do veľkej miery je spojený s povolaním, ktoré súvisí s prechodom z detstva do dospelosti. Pubertiak už prestáva mať zákonnú povinnosť chodiť do školy. Štúdium alebo práca je jeho rozhodnutie, vynikajúci je pozitívny vplyv rodičov. Odporúčam sa s adolescentom o výbere školy a povolania viac rozprávať, než mu radiť. Vzťahy s rodičmi prechádzajú vývinom, v puberte sú viac búrlivé, sú opozitní a kritickí k rodičom. V neskôršej adolescencii sa vzťahy upokoja a stabilizujú. Môže tomu napomôcť pobyt na internáte, vzťahy s kamarátmi, nájdenie si priateľky/priateľa. Dedukujem, že sociálny rast je v súlade s teóriou potrieb Maslowa (McLeod, 2020) uspokojovaný u adolesncentov vo veľkej miere mimo domova. V dobrých vzťahoch sa napĺňajú fyziologické potreby, potreby bezpečia, úcty, sebarealizácie aj lásky. Podľa Eriksona je v období staršieho školáka hlavná vývinová úloha identita (Vágnerová, 2005), ktorá je potrebná na ďalší sociálny rast v dospelosti. 

Záver

Nebojme sa povedať deťom, že darčeky nosí Ježiško. Niektorí argumentujú, že nechcú deti klamať. Jasné, pod stromček dajú darčeky rodičia. Pre sociálny rast detí sa však domnievam, že netreba vždy povedať celú pravdu. Aj to patrí podľa mňa k tajomstvu Vianoc. Samozrejme, treba im potom citlivo vysvetliť, ako sme to s Ježiškom mysleli. No a keď váš pubertiak už vie to čarovné tajomstvo, som presvedčená, že ak vám dôveruje, nebude mu to prekážať. V období dojčaťa dôveru budujte sociálnymi hrami, v ktorých vylúdi úsmev. V období batoľaťa sa vám odvďačí bezpečnou väzbou, predškolák zase ľahšie nastúpi do škôlky, školák do školy. A pubertiak tým, že sa s Vami bude vôbec chcieť rozprávať o výbere svojho povolania 🙂 Celkovo je dobré pre vytvorenie dôvery napĺňať fyzické i psychické potreby dieťaťa. A nezabudnime v každom veku na rozvoj empatie poukazovaním na primárne, sekundárne a terciárne následky.

Akože, je to 88. epizóda a ako som ju tak pre vás pripravovala, zapísala som číslice 8 a 8 – takých dvoch malých snehuliačikov. Alebo vianocné gule? 😀 Či už ozdobujete stromček vianočnými guľami alebo staviate snehuliaka, je to radosť. Je to viac radosti, ak to robíte s niekým, koho máte radi. Keď sme boli malé deti, bola pre náš sociálny rast dôležitá dôvera k druhým. Keď sme už veľkí, dedukujem, že prerastá do sebadôvery. Takže, dôverujme si a správajme sa tak, nech nám veria druhí!

Prajem vám, aby ste Vianoce strávili práve v kruhu ľudí, kde panuje dôvera.

Majte sa dobre a majte oduševnené chvíle!


Bibliografia

Cherry, K. 2020. 5 Components of Emotional Intelligence. Dostupné: https://www.verywellmind.com/components-of-emotional-intelligence-2795438 (citované 11.12.2023)

Daniel, J. et al. 2003. Prehľad všeobecnej psychológie. Nitra : Enigma. 278 s. ISBN 80-89132-05-7.

Juristová, J. 2021. Vizuomotorika. Dostupné: https://centrumhappy.sk/vizuomotorika/ (citované 11.12.2023)

Koníčková, J. 2021. Emocionálna inteligencia má svoj význam aj v práci. Ako sa prejavujú ľudia s  vysokým EQ? Dostupné:

https://eduworld.sk/cd/jaroslava-konickova/6748/emocionalna-inteligencia-eq-v-praci (citované 11.12.2023)

McLeod, S.A. 2023. Piaget’s Theory and Stages of Cognitive Development. Dostupné: https://www.simplypsychology.org/piaget.html (citované 11.12.2023)

McLeod, S.A. 2020. Maslow’s Hierarchy of Needs. Simply Psychology. Dostupné: https://www.simplypsychology.org/maslow.html (citované 13.12.2023)

McLeod, S.A. 2018. Mary Ainsworth. The Strange Situation. Simply Psychology. Dostupné: https://www.simplypsychology.org/mary-ainsworth.html (citované 12.12.2023)

Nováková, S. 2020. Obdobie vzdoru: Aké sú batoľatá? Dostupné: https://www.odetoch.sk/piseme-vam/obdobie-vzdoru-ake-su-batolata (citované 11.12.2023)

Pavlov, I. 2018. Teória výchovy a sebavýchovy dospelých (1. časť). Banská Bystrica : Belianum. 80 s. ISBN 978-80-557-151.

Polievková, P. 2021. Prečo je správne držanie ceruzky pre školáka dôležité? Tipy, ako trénovať a fixovať správny úchop. Dostupné: https://eduworld.sk/cd/petra-polievkova/4859/ako-s-detmi-trenovat-a-fixovat-spravny-uchop-ceruzky (citované 11.12.2023)

Sanatová, M. 2023. Prvý úsmev bábätka: Kedy je to už naozaj ten pravý? Dostupné: https://najmama.aktuality.sk/clanok/263123/prvy-usmev-babatka-kedy-je-to-uz-naozaj-ten-pravy/ (citované 11.12.2023)

Sternberg, R.J. 2004. Prečo robia múdri ľudia hlúposti? Bratislava : Ikar. 294 s. ISBN 80-551-0767-X.

Šťastná, K. 2013. Čím je utvářeno svědomí dítěte? Katolícky týdeník (7). Dostupné: https://www.katyd.cz/clanky/cim-je-utvareno-svedomi-ditete.html (citované 14.12.2023)

Ulčin, P. 2015. IQ vs. EQ alebo čo vám v škole zabudli povedať. Dostupné: https://www.trend.sk/blogy/iq-vs-eq-alebo-co-vam-skole-zabudli-povedat (citované 11.12.2023)

Vágnerová, M. 2005. Vývojová psychologie I. Dětství a dospívání. Praha : Nakladatelství Karolinum. 467 s. ISBN 80-246-0956-8.

Zavarská, S. 2023. Využite prázdniny na posilnenie. Hry s deťmi, ktoré podporia rodinu a psychiku dieťaťa. Dostupné: https://www.union.sk/hry-na-podporu-psychiky-dietata/ (citované 11.12.2023)

https://www.babyweb.sk/druhy-treti-mesiac-zivota, 11.12.2023

https://www.pozitivnemysliet.sk/zlate-pravidlo-vztahy/, 14.12.2023

https://sk.sainte-anastasie.org/articles/psicologia/las-etapas-del-desarrollo-psicosocial-de-erikson.html, 14.12.2023

https://svatepismo.sk/kniha-tobias-4, 14.12.2023