V 57. potulke pokračujem v cykle o osobnosti ďaľšou vlastnosťou, tentokrát mimo teórie Big5 – vlastnosťou dominancia/submisivita. Aké vlastnosti zahŕňa Learyho teória interpersonálneho správania? Čo má spoločné a odlišné Learyho teória a teória Big5? Ako sa odlišuje norma a patológia? Urobíte si test dominancie v rámci autodiagnostiky? Prečo má manažér a pedagóg využívať dominanciu podľa Blakea a Mountonovej a Learyho? Kedy sa má rodič “stiahnuť” a byť submisívnejší?
Osobnostné vlastnosti Big5
Minulou epizódou som ukončila predstavenie štruktúry osobnosti podľa teórie Big5. Zahŕňa 5 osobnostných vlastností Extraverzia, Emočná stabilita, Otvorenosť, Prívetivosť a Svedomitosť. Ich výskum prebiehal overovaním lexikálnej hypotézy, ktorá analyzuje výskyt vlastností v prirodzenej reči. Názvy vlastností používame každodenne v bežnej komunikácii. Zistilo sa, že vlastnosti Veľkej päťky sa vyskytujú u ľudí naprieč kultúrami. Ľudia ich používajú pri komunikácii v západných aj východných kultúrach. Časom sa zakódovali do rôznych jazykov, ktoré kolektív vedcov skúmal (vzhľadom na ich počet sa teória Big5 uvádza bez autora). Ukazuje sa, že každú osobnostnú vlastnosť, na ktorú si spomenieme, môžeme “schovať” pod 5 ‚veľkých‘ faktorov. Napr. ak o niekom povieme, že je spoločenský, ide o extraverziu. Ak je úzkostný, ide o emočnú stabilitu, resp. konkrétne o emočnú labilitu. Ak je zvedavý, ide o otvorenosť. Ak je milý, ide o prívetivosť. Zodpovedný znamená svedomitosť.
Vlastnosti Big5 sa už ďalej nedajú redukovať (Cherry, 2021). Môžete si urobiť cvičenie, že priradíte vlastnosti, aké vám napadnú, pod jednotlivé faktory Big5. Aby vám to išlo ľahšie, môžete opisovať črty blízkeho alebo svoje vlastné. Na záver dostanete blízkeho alebo svoj model predpokladanej štruktúry osobnosti podľa Veľkej päťky.
Existujú však osobnostné teórie, ktoré vyčleňujú aj ďalšie vlastnosti. Tým sa budem venovať v nasledujúcich epizódach.
Dominancia a submisivita v Learyho teórii
Dnes predstavím Learyho teóriu interpersonálneho správania (Novák, 2021). Zameriava sa výlučne na osobnostné vlastnosti vo vzťahu k ľuďom. Obsahuje 2 dimenzie (Lehenová, 2012, obrázok 1):
- vplyv – patria sem protipólne vlastnosti dominancia a submisivita
- proximita (blízkosť) – patria sem protipólne vlastnosti afiliácia a hostilita
V teórii Big5 tiež nájdeme pár interpersonálnych vlastností. Zaraďujem medzi ne extraverziu a prívetivosť. Dedukujem podobnosť Prívetivosti (podľa Big5) a Afiliácie (podľa Learyho). Learyho teória interpersonálneho správania obsahuje navyše vlastnosť dominancia a submisivita, ktorú v Big5 nenájdeme (!). Afiliácia podobná s prívetivosťou patrí pod dimenziu proximity (blízkosti). Ide o to, ako sú ľudia k sebe blízko v psychologickej rovine. Dominancia a jej protipól submisivita patrí pod dimenziu vplyvu. Čo to znamená?
Domnievam sa, či chceme mať vplyv na druhých alebo chceme, aby oni vplývali na nás. Opäť platí normálne rozloženie premennej podľa Gaussovej krivky (Praus, 2021). Väčšina ľudí je “niekde medzi”. Vy ste na tom ako? Ste ‚vedúci‘ alebo ‚nasledovník‘? Možno čiastočne oboje.
Čo prináša Learyho teória nové? Zameranie na patológiu ako preexponovanú normálnu vlastnosť. Leary tvrdí, že extrém v osobnosti znamená patológiu. Zameriava na konkrétny predel medzi normou a patológiou. Urobil deliacu čiaru, pokiaľ je vlastnosť normálna, a odkiaľ už nie je (Novák, 2021).
Napr. dominancia je normálna po istú mieru, potom prechádza do patológie. Dominantný človek môže byť normálny, ak to efektívne využije ako učiteľ, ale patologický, ak to preženie ako diktátor.
Dominancia a submisivita v praxi
Aj mama na materskej dovolenke môže byť zdravo dominantný učiteľský typ alebo nezdravo dominantná diktátorka. Submisivita je normálna, pokiaľ ide o zamestnanca, ktorý rád plní príkazy druhých a zodpovedne ich vykonáva. Napr. ak niekto pracuje vo fabrike a vyrába autá. Potom je tu však pomyselná deliaca čiara. Submisivita je patologická, ak sa niekto nechá negatívne ovplyvniť až manipulovať.
Ako sa brániť proti manipulácii som už na potulkách rozprávala, pozývam k tomu vypočuť 44. potulku o manipulácii.
Čo podľa mňa hrozí dominantným ľuďom, je presný opak toho, čo submisívnym: pokušenie manipulovať. Dominancia je vhodná, ak niekto vedie druhých k dobrým cieľom. Kde je pomyselná deliaca čiara medzi dominanciou a manipuláciou? Vnímam ju medzi tým, či druhému predstavíte svoj návrh, alebo sa rovno snažíte ho doň dotlačiť. Čo však, keď ste naozaj presvedčený, že váš návrh je fajn? Psychologicky dovolené je presvedčiť druhého argumentmi (Ulčin, 2015) so zachovaním rešpektu k tomu, ako sa jedinec rozhodne (Koníčková, 2021). Zistilo sa, že ľudia, ktorý majú vyššie EQ, vedia presvedčiť druhých (Ulčin, 2015). Domnievam sa, že je to na základe ich empatie a sociálnych zručností (Cherry, 2020, Koníčková, 2021).
Nie je nič zlé na tom, keď ako dominantný človek vediete: “Poďme do kina” “Dajme výlet na kopce”. Je v poriadku aj to, ak ste submisívnejší a chcete byť vedený druhými. Pýtate sa: “Kam navrhuješ, aby sme išli na dovolenku?” Zlé by bolo druhých patologicky dominantne nútiť na svoje nápady. Rovnako aj patologicky submisívne trpieť pod taktovkou manipulátora.
Dobré je teda využiť svoju dominanciu alebo submisivitu na prospešné účely.
Dominancia a submisivita vo výskume
Ste ten, čo navrhuje, alebo odsúhlasujete návrhy druhých? Možno tušíte, či ste skôr dominantný alebo submisívny človek. Môžete si urobiť TENTO TEST v rámci autodiagnostiky dominancie a submisivity.
Fascinuje ma, že sa otestovalo už vyše 100 000 ľudí! Test obsahuje otázky ako “Len ťažko vás niečo rozčúli?” alebo “Neradi druhých privádzate do rozpakov?” Jeho vyplnenie vám zaberie približne 5 minút. Páči sa mi, že sa môžete porovnať s ostatnými ľuďmi, ktorí sa testovali.
Výsledky približne kopírujú Gaussovu krivku – okolo 40% ľudí patrí do stredných kategórií “Tolerantný typ” a “Priemerný typ”. 20% ľuďom vyšlo “Mierne submisívny typ” a 24% “Mierne dominantný typ”. Zaujímavé je, že silný submisívny typ vyšlo 12% ľuďom a silný dominantný typ iba 2% ľuďom!
Nezabúdajme, že je to dané aj dobrovoľnosťou tých, ktorí sa testovali. Dedukujem, že niektorí silne dominantní ľudia si začali robiť test, ale nedokončili ho. Psychologicky vyvodzujem, že to môže byť v súlade s ich veľkou dominanciou. Proste, budú to oni, kto rozhodne či si test dorobia 🙂 Submisívnejší človek skôr “poslúcha” otázky v teste a dokončí ho.
Dominancia a submisivita v povolaní
V povolaniach ako učiteľ a manažér je vhodná vyššia dominancia.
O štýloch riadenia (Hudáková, 2010, Januska, 2020, Rovňanová, 2019) som mala 29. potulku manažment. Dozviete sa z nej aktuálne trendy vo vedení ľudí.
Learyho teória je nadčasová v manažérskej aj pedagogickej praxi. V článku Manažérsky štýl pedagóga som analyzovala prepojenie teórie Learyho a manažérskej mriežky Blakea a Mountonovej (Belovičová, 2021). Dedukujem, že štýl “Vedúci voľného priebehu” podľa Blakea a Mountonovej súvisí so submisivitou podľa Learyho. Je to najmenej vhodný štýl vedenia, charakteristický ľahostajnosťou. Označuje sa ako nedostatočné riadenie (Januska, 2020). Manažérsky štýl “Autoritatívny vedúci” charakterizuje manažérov s vysokou dominanciou, ale nie je najvhodnejší do manažérskej praxe!
Prečo? Domnievam sa, že kvôli kombinácii s nízkou afiliáciou. Manažér je orientovaný na úlohu a možno prináša výsledky, ale nevenuje dostatočnú pozornosť ľuďom. Tí môžu byť nespokojní a odísť do iného zamestnania. Vidíte, ako sa vlastnosti prepájajú?
Ideálny je tímový vedúci, ktorí má vysokú dominanciu aj afiliáciu. Korešponduje to s výskumom žiaducich vlastností pedagóga, za ktoré určili študenti (Lehenová, 2013):
- správna miera dominancie
- ústretovosť
Pri dimenzii vplyvu podľa Learyho sa vyčleňuje dominantný alebo submisívny pedagóg. Vyvodzujem súvis so zameraním na úlohu podľa Blakea a Moutonovej. Za ideálnu kombináciu u pedagóga aj manažéra považujem zameranie na vzťahy (ústretovosť) a výkon (dominancia). Wubels a Levy aplikovali Learyho teóriu do edukačného prostredia. Vyčlenili 8 typov učiteľov (Lehenová, 2012), v rámci ktorých vymedzujem 4 pozitívne a 4 negatívne typy. Pozitívne typy sú: organizátor, pomáhajúci, chápajúci a vedúci k zodpovednosti. Negatívne typy sú: neistý, nespokojný, karhajúci a prísny.
Dominancia a submisivita vo výchove
Byť prísny a dominantný sa oplatí v kombinácii s milým prístupom. Nielen v povolaniach pedagóg a manažér, ale aj u rodičov vo výchove detí. Niekedy je však vhodnejšie submisívnejšie naladenie. Ak si napr. dieťa vyberá voľnú hru alebo krúžok, odporúčam liberálny štýl vedenia podľa Lewina (Rovňanová, 2019). Dominantnejšie typy povzbudzujem, aby sa vtedy “stiahli” a prenechali opraty v rukách detí. Môžete im poradiť a presviedčať, nie však manipulovať. Ak chcete mať doma huslistu a vaše dieťa chce hrať futbal, je dobré podporiť ho v jeho snoch v súvislosti s jeho talentmi.
Kde si svoju dominanciu nechajte (a submisívnejšie typy zase trochu potrebujú “šliapnuť na plyn”), je v nevyhnutných úkonoch, ako napr. umývanie zubov. Tam odporúčam tzv. autokratický štýl podľa Lewina.
Demokratický štýl, ktorý je o dohode, odporúčam využiť pri spoločných témach, napr. “Kam pôjdeme na výlet?” Opäť vnímam prepojenie Lewinovej teórie s Learyho škálou dominancia-submisivita. Liberálny štýl vedenia považujem za submisívny, autokratický za dominantný a demokratický za “niečo medzi”.
Zaujímavé je, že aktuálne trendy ukazujú ako ideálny Situačný štýl vedenia, kde je kľúčová schopnosť prispôsobiť realizovaný štýl konkrétnym podmienkam (Hersey, Blanchard, 1988). Rodič, pedagóg, manažér sa má k deťom, žiakom a podriadeným správať podľa situácie. Myslím si, že napr. pri tvorbe nového projektu je vhodné uplatniť liberálny štýl, pri nastavení stratégie tímu demokratický štýl a pri krízových situáciách autokratický štýl.
Zhrnutie a záver
Rodičovstvo, pedagogická prax aj manažment vyžadujú osobnostnú vlastnosť dominancia. Ak ste submisívnejší nezúfajte! Sebavýchovou sa dá dominantným formám riadenia naučiť. Hlavné je uvedomiť si, že pre vaše deti/žiakov/podriadených je dobré, keď im ukážete smer. Niekedy je vhodnejšie dať ruky dole z kormidla a nechať sa unášať prúdom, aký vám vaši zverenci určia. Čo keď má váš zamestnanec skvelý nápad na vylepšenie softvéru? Alebo vaše dieťa alebo žiak povie tip na výlet, ktorý by vám vôbec nenapadol? Aj keď máme s niekým asymetrický vzťah, nemáme sa vyvyšovať. Skúsme sa druhými inšpirovať.
Dnes som vám predstavila dominanciu a submisivitu v rámci dimenzie vplyvu podľa Learyho ako nadstavbu teórie Big5. Môžeme spolu s Learym rozlišovať medzi normou a patológiou. Dominancia je normálna, ak presviedčate a vediete, ale nie vtedy, ak manipulujete. Submisivita je normálna, ak nasledujete a pracujete na spoločnom diele, ale nie, ak sa necháte utláčať. Prajem vám, nech viete, kedy využiť situačný štýl so správnou dávkou dominancie alebo submisivity.
Majte sa dobre a majte oduševnené chvíle!
Ak sa vám moje potulky páčia, budem rada ak ich tvorbu podporíte. Návod ako na to nájdete na tomto odkaze.
Bibliografia
Belovičová, S. 2021. Manažérsky štýl pedagóga. In: Krpálek, P. et al (Eds). SCHOLA NOVA, QUO VADIS? Reviewed Papers of the 6th International Scientific Conference. Praha : Vysoká škola ekonomická. 124s. ISBN 978-80-87570-57-9, s. 20-26
Cherry, K. 2021. The Big Five Personality Traits. Dostupné: https://www.verywellmind.com/the-big-five-personality-dimensions-2795422 (citované 8.9.2022)
Cherry, K. 2020. 5 Components of Emotional Intelligence. Dostupné: https://www.verywellmind.com/components-of-emotional-intelligence-2795438 (citované 16.9.2022)
Heinzová, Z., Kubejová, S. 2020. Interakčný štýl učiteľa v kontexte s črtovou emocionálnou inteligenciou. Banská Bystrica : Pedagogická fakulta Univerzity Mateja Bela. Pedagogika, 11 (3), 139-150. Dostupné: http://www.casopispedagogika.sk/rocnik-11/cislo-3/studia-heinzova.pdf (citované 8.9.2022)
Hersey, P., Blanchard, K.H. 1988. Management of Organization behavior: Utilizing Human Resources, Englewood Cliffs, NJ : Prentice-Hall. Dostupné: https://psyche0.webnode.sk/products/situacne-vedenie1/ (citované 19.9.2022)
Hudáková, I. 2010. Štýl vedenia ľudí v práci manažéra – faktor zvyšovania konkurencieschopnosti v podniku (Ako sa stať úspešným manažérom?). Dostupné: https://www.danovecentrum.sk/odborny-clanok/Styl-vedenia-ludi-v-praci-manazera-faktor-zvysovania-konkurencieschopnosti-v-podniku-Ako-sa-stat-uspesnym-manazerom.htm (citované 19.9.2022)
Januska, B. 2020. Štýly vedenia v manažmente. Dostupné: https://www.euroekonom.sk/styly-vedenia-v-manazmente/ (citované 19.9.2022)
Koníčková, J. 2021. Emocionálna inteligencia má svoj význam aj v práci. Ako sa prejavujú ľudia s vysokým EQ? Dostupné: https://eduworld.sk/cd/jaroslava-konickova/6748/emocionalna-inteligencia-eq-v-praci (citované 16.9.2022)
Lehenová, A. 2013. Pedagogická a školská psychológia. Trnava : Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity. ISBN 978-80-8082-610-9. Dostupné: https://pdf.truni.sk/e-ucebnice/psp/ (citované 19.9.2022)
Lehenová, A. 2012. Vybrané kapitoly z pedagogickej a školskej psychológie 1. diel. Trnava : Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity.
Novák, J. 2021.Výstup z diagnostiky ICL. Dostupné: http://tresconsulting.cz/wp-content/uploads/Ukazka-vystupu-icl.pdf (citované 8.9.2022)
Praus, P. 2021. Inteligence a její měření. Dostupné: https://casopis.mensa.cz/veda/inteligence_a_jeji_mereni.html (citované 8.9.2022)
Rovňanová, L. 2019. Vedenie ľudí – základ personálneho manažmentu. Banská Bystrica : Pedagogická fakulta Univerzity Mateja Bela. Dostupné: https://www.pdf.umb.sk/~lrovnanova/MLS_styly_vedenie_text_2019_studenti.pdf (citované 19.9.2022)
Ulčin, P. 2015. IQ vs. EQ alebo čo vám v škole zabudli povedať. Dostupné: https://www.trend.sk/blogy/iq-vs-eq-alebo-co-vam-skole-zabudli-povedat (citované 16.9.2022)
https://delphipages.live/sk/zmiesany/five-factor-model-of-personality, citované 8.9.2022
https://www.i-psychologia.sk/ste-dominantny.php, citované 16.9.2022
https://www.psychoweb.cz/psychologie/big-five-lexikalni-pristup-surgence-prijemnost-svedomitost-stabilita-kulturnost/, citované 13.9.2022