V 54. potulke pokračujem v cykle o osobnosti témou Otvorenosť. Ako súvisí otvorenosť a teória Big Five? Aký má vzťah otvorenosť k osobnostnej a výkonovej sfére človeka? Čo má otvorenosť spoločné s intelektom, zvedavosťou a kreativitou? Ako zbierajú otvorení ľudia príležitosti na rozvinutie inteligencie? Prečo súvisí otvorenosť a divergentné myslenie? Aké povolania vyžadujú otvorenosť? Ako mi bola otvorenosť užitočná v pandémii COVID-19?
Otvorenosť v teórii
Uvedomila som si, že v posledných dvoch potulkách som opísala prvé dve vlastnosti (extraverziu a neurotizmus) teórie Big Five. Tak budem pokračovať a predstavím vám ďalšiu vlastnosť podľa tejto teórie – otvorenosť.
Kým prejdem k otvorenosti, myslím, že je vhodné, aby som teóriu Big Five viac predstavila. Počuli ste už o tomto modeli tzv. “Veľkej päťky”? Stručne som ju opísala v 17. potulke o psychodiagnostike. Dnes budem podrobnejšia. Teoria Big Five bola vyvinutá v 80. a 90. rokoch 20. storočia. Stojí za ňou lexikálna hypotéza, tj. že v bežnom jazyku používame slová, ktoré vystihnú ľudské vlastnosti. Hovoríme, že ľudia sú statoční a bojazliví, prívetiví a nevrlí, ohľaduplní a krutí. Základné črty ľudskej osobnosti sa časom zakódovali do jazyka a psychológovia tieto vlastnosti v rôznych jazykoch objavovali. Lexikálna hypotéza predpokladá, že naše vlastnosti sa dajú zredukovať na niekoľko kategórií, ktoré skrývajú podobný ‚zhluk vlastností‘. Faktorovou analýzou sa overilo, že naprieč kultúrami ich je 5:
- neurotizmus (N)
- extraverzia (E)
- otvorenosť (O)
- prívetivosť (P)
- svedomitosť (S).
Postupne si ich všetky v jednotlivých epizódach predstavíme. Týchto 5 veľkých vlastností sa ďalej už nedá redukovať. Nazývajú sa jadrové vlastnosti (Cherry, 2021). V angličtine sa uvádzajú pod akronymom OCEAN alebo CANOE. Ľudia, ktorí nemajú jasný príklon k žiadnemu z piatich faktorov, sú považovaní za prispôsobivé či mierne osoby. Môžu pôsobiť nepredvídavo až vypočítavo (Herinková, 2022).
Otvorenosť v praxi
Otvorenosť je v rámci Big Five menej známa než extraverzia a neurotizmus. Otvorení ľudia sú zvedaví na vonkajší i vnútorný svet a vyhľadávajú nové idey. Keď počúvate potulky, tiež je to znak otvorenosti 🙂
Otvorenosť zastupuje kogitívnu zložku osobnosti. Patrí pod ňu aktívna predstavivosť, estetická senzitivita a intelektová zvedavosť (Ruisel, 2004). Takže ak si radi predstavujete, máte radi krásne veci (napr. umenie) a ste zvedaví, je pravdepodobné, že ste otvorení. K intelektu má otvorenosť veľmi blízko, povedala by som, že je na pomedzí dvoch sfér – osobnostnej a výkonovej. Domnievam sa, že otvorenosť je osobnostná vlastnosť, ktorá má v praxi prejav v inteligencii ako výkonovej miere psychiky. Vysvetľujem to tak, že človek naberá skúsenosti, keď je otvorený voči zážitkom, čo následne rozvíja jeho intelekt. A naopak, človek s vyšším intelektom prirodzene vyhľadáva nové skúsenosti (obrázok 1).
Aký je rozdiel medzi otvorenosťou a inteligenciou? Otvorenosť je sklon k vyhľadávaniu nových zážitkov, tolerancia k neznámemu a uspokojenie z ich objavovania (Ruisel, 1999). Inteligencia je schopnosť učiť sa zo skúseností a prispôsobiť sa (Daniel et al., 2003). Otvorení ľudia sú kreatívni a majú radi výzvy (Cherry, 2021).
Dedukujem, že otvorení ľudia zbierajú príležitosti na rozvinutie inteligencie, ktorá je podľa výskumov formovateľná (Sternberg, 2004). Ak je niekto v cudzej krajine a skúsi miestnu lahôdku, považuje sa to za otvorenosť. Domnievam sa, že to môže zároveň rozvinúť jeho intelekt, lebo získava nové poznatky – napr. zistí, čo je typické pre danú kultúru. Ak si pri jedení nového pokrmu poviete “Hm, zaujímavé, ako chutí toto jedlo, nič také som nikdy nejedol”, je to tiež znak otvorenosti. Uzavretejší ľudia odmietnu nové jedlá z princípu, lebo chcú predísť sklamaniu z eventuálne nepodarenej ochutnávky. Otvorení ľudia aj jedlo ktoré im nechutí berú ako výzvu v štýle “Dám si to, uvidím, ako to bude chutiť.” Pozor však na prílišnú otvorenosť, ktorá môže viesť k neprospešnému správaniu či závislosti (napr. pri skúšaní drog)!
Otvorenosť vo výskume
Niektorí autori faktor Otvorenosť označujú ako Intelekt. Iní protiargumentujú, že otvorenosť má s psychometrickou inteligenciou len mierny štatistický vzťah. Sarmány-Schuller (1997 in Ruisel, 1999) zistil štatisticky významný vzťah medzi otvorenosťou a racionálnosťou. Naproti tomu sa zistilo, že niektorí vysoko inteligentní ľudia sú uzatvorení pred zážitkami. Vyšší vzťah sa výskumne potvrdil medzi otvorenosťou a divergentným myslením pri kreativite (Ruisel, 1999, obrázok 2), ktorú možno rozvíjať (Sternberg, 2000). Divergentné myslenie je typické viacerými možnosťami v tvorivom riešení problému. Je potrebné pre našu budúcnosť, aby sme si vedeli poradiť, lebo nevieme, čo presne nás zastihne. Napr. ako nedávno pandémia COVID-19. Otvorení ľudia našli príležitosti, ako rozvíjať svoje schopnosti aj cez pandémiu.
Otvorenosť v povolaní
Otvorenosť súvisí s kreativitou. Povolania prislúchajúce otvoreným ľuďom sú najmä kreatívne. Napadá mi umelec, maliar, básnik, spisovateľ, herec, digitálny dizajnér. Zdravý otvorený prístup je však vhodné využiť v každom povolaní.
Ako psychologička som pôvodne nemala ambície nahrávať podcast. Počas mojej výučby cez pandémiu vznikla potreba nahrávať prednášky. A tak vznikli Potulky 🙂 využívam v nich otvorenosť, keď sa ich snažím tvoriť tak, aby pre vás boli zrozumiteľné a čo najzaujímavejšie.
Ako medzi všeličím v psychológii, aj tu je fajn zlatá stredná cesta: byť “niečo medzi” technickým a kreatívnym typom. Rozloženie premennej platí podľa Gaussovej krivky (Praus, 2021).
Avšak, niektoré povolania vyžadujú technické vlastnosti, ako napr. konštruktér áut. Pre extrémne technické typy platí odporúčanie “oživiť” si myslenie spontánnym nápadom (Gordonová, 2006). Ak to nejde, aspoň naplánovať súčasne 2-3 kroky na trávenie času, vybrať si prioritu a zvyšné mať v zálohe. Napr. ak konštruktér ochorie, ako bude tráviť čas, keď sa na konštrukčné návrhy nedá kvôli chorobe sústrediť? Môže si čítať alebo počúvať hudbu.
Naopak, pre extrémne kreatívne typy platí naplánovať si v následnosti 2-3 kroky, ktoré budú nasledovať po kreatívnom nápade. Aby sa nestalo, že nápad nedokončia (Kazička, 2005). Napr. ilustrátorka si môže plánovať nakresliť obrázok do detskej knižky, a následne potom povysávať a nakúpiť (Gordonová, 2006). Plánovanie je najvyššia exekutívna funkcia človeka (Ďurkáčová, 2015), ktorou sa odlišujeme od zvierat. Súvisí s organizáciou a koordináciou mentálnej aj fyzickej činnosti smerom k dosiahnutiu cieľa (Medalová, 2016). Tak neváhajme plánovať a byť otvorení voči dobrej skúsenosti!
Zhrnutie a záver
V dnešnej potulke som uviedla stanovisko, na ktorom sa zhodujú viacerí odborníci: Otvorenosť zastupuje kognitívnu zložku osobnosti. Súvisí s intelektom a zvedavosťou (Ruisel, 1999). Minule som vám rozprávala o extraverzii a neurotizme. Dedukujem, že neurotizmus zastupuje emočnú zložku a extraverzia sociálnu zložku osobnosti.
Nabudúce si povieme o prívetivosti ako prosociálnej zložke a následne o svedomitosti ako morálnej zložke osobnosti. Nezabúdajme však, že celok je viac ako súčet častí (Kubáni, 2010). Vyplýva to z teórie geštalt psychológie. Preto aj celok osobnosti je viac ako súhrn vlastností Veľkej päťky. Každý z nás má jedinečnú podstatu.
Prajem nám všetkým, aby sme si to uvedomovali a vedeli byť otvorení voči zážitkom, ktoré sú prospešné. Čo otvorené skúsite dnes vy? Môže to byť niečo, čo ste ešte nerobili, napr. skúsiť nové jedlo, šport či dovolenkovú destináciu. Majte sa dobre a majte oduševnené chvíle!
Ak sa vám moje potulky páčia, budem rada ak ich tvorbu podporíte. Návod ako na to nájdete na tomto odkaze.
Bibliografia
Cherry, K. 2021. The Big Five Personality Traits. Dostupné: https://www.verywellmind.com/the-big-five-personality-dimensions-2795422 (citované 20.6.2022)
Daniel, J. et al. 2003. Prehľad všeobecnej psychológie. Nitra : Enigma. 278 s. ISBN 80-89132-05-7.
Ďurkáčová, K. 2015. Exekutívne funkcie. Dostupné: https://www.mentem.sk/blog/exekutivne-funkcie/ (citované 28.6.2022)
Gordonová, C. 2006. Znáš svou osobnost? Praha: Fortuna Libri. 159s. ISBN 8073211815. Dostupné: https://www.martinus.sk/?uItem=26980 (citované 12.8.2022)
Herinková, E. 2022. Poznáte Model veľkej päťky? Charakterizuje ľudí podľa ich vlastností. dostupné: https://eduworld.sk/cd/eliska-herinkova/3556/poznate-model-velkej-patky-charakterizuje-ludi-podla-ich-vlastnosti (citované 20.6.2022)
Kazička, P. 2015. Vedenie kreatívcov. Dostupné: https://www.mktraining.sk/vedenie-kreativcov (citované 12.8.2022)
Kubányi, V. 2010. Všeobecná psychológia. Prešov : Prešovská univerzita, 157 s. ISBN 978-80-555-0172-7. Dostupné: http://www.pulib.sk/elpub2/FHPV/Kubani5/index.html (citované 23.6.2022)
Medalová, K. 2016. 8 exekutívnych funkcií mozgu, ktoré riadia naše správanie. Dostupné: https://www.mentem.sk/blog/8-exekutivnych-funkcii/ (citované 28.6.2022)
Praus, P. 2021. Inteligence a její měření. Dostupné: https://casopis.mensa.cz/veda/inteligence_a_jeji_mereni.html (citované 28.6.2022)
Ruisel, I. 1999. Inteligencia a osobnosť. Bratislava : Veda. 240 s. ISBN 80-224-0545-0.
Sarmány-Schuller, 1997. Správa o výskume piatich veľkých faktorov. Bratislava . Ústav experimentálnej psychológie SAV. In: Ruisel, I. 1999. Inteligencia a osobnosť. Bratislava : Veda. 240 s. ISBN 80-224-0545-0.
Sternberg, R.J. 2004. Prečo robia múdri ľudia hlúposti? Bratislava : Ikar. 294 s. ISBN 80-551-0767-X.
Sternberg, R.J. 2000. Úspešná inteligencia. Ako praktická a tvorivá inteligencia rozhodujú o úspechu v živote. Bratislava : Sofa. 398 s. ISBN 80-85752-62-X.
https://delphipages.live/sk/zmiesany/five-factor-model-of-personality, 20.6.2022
https://odzadu.startitup.sk/divergentne-myslenie-ti-pomoze-zlepsit-zivot-tu-je-sposob-ako-nan/, 23.6.2022
https://www.umeniekreativity.sk/konvergentne-divergentne-myslenie/, 23.6.2022