V 97. epizóde sa pýtam, prečo sa máme namáhať. Ako sa naši predkovia museli namáhať? Ako sa staviame k námahe my? Prečo nazývam dnešnú dobu “pohodlná”? Čo je resiliencia, koherencia a hardiness? Prečo odporúčam opakovať 6:1 námahu a oddych? Aké sú objektívne a subjektívne výhody námahy?
Túto epizódu čítate vďaka tomu, že ma podporujete na HeroHero. Ďakujem vám!
(Ne)namáhať sa?
Táto potulka bude zvláštna v tom, že sa budem vyjadrovať ostrejšie. Viete, ani nôž, keď nie je ostrý, nekrája. A tupí byť nechceme 😀 Tak ak máte náladu na jemné rečičky, pustite si radšej niečo iné. Dnes ideme na to drsne, dnes je to pre odvážnych! Ideme sa baviť o psychologickom fenoméne, ktorý som si všimla okolo seba ohľadom námahy. Viete, chodím a vnímam veci senzitívne (Daniel et al., 2003) a tvorím si z toho vlastné hypotézy (Ferjenčík, 2010). Potom ich overujem, niekedy mi vychádzajú, inokedy nie. O tom je výskum. Ak ma počúvate študenti, povzbudzujem vás nezúfať, ak vám nevyjdú hypotézy. Mne sa to tiež viackrát vo výskume stalo a vždy sa to dá vedecky vysvetliť a obhájiť (Belovičová, 2015, Belovičová, 2014, Belovičová, 2011). Takže túto epizódu môžeme brať experimentálne. Súčasnú dobu nazývam, že je to “pohodlná doba”. V historickom vývoji ľudstva, ktorý má viacero fáz (Zliechovský, 2023), by som to nazvala humorne takto:
- doba ľadová
- doba kamenná
- doba bronzová
- doba železná
- “doba pohodlná” (môj terminus technikus :D)
História námahy
Námahy bolo podľa mňa v histórii ľudstva dosť. Bolo námahou už len prežiť deň, uloviť mamuta, zohriať sa pri ohni. Ale je dosť námahy aj dnes? Jedlo sa dá kúpiť v obchode, zohrejeme sa pri radiátori či krbe a nehrozí nám priame nebezpečenstvo skorej smrti. Dokonca aj medicína je na takej úrovni, že sa dá mnoho liečiť. Prípadne pomôže paliatívna starostlivosť na zmiernenie bolesti. Iste, stále je čo riešiť, aby sme mali pokrok v medicíne alebo aby sme zarobili peniaze na hypotéku. Ale, dá sa to vôbec porovnať s tým, čo zažívali naši predkovia? Keď sa im nepodarilo uloviť mamuta, mohli umrieť od hladu. Ak by neudržiavali oheň, zamrzli by. Nemali sladkosti, horúcu vaňu, počítačové hry na rozptýlenie, ako máme my. Ibaže, všetkého veľa škodí. Aj pohodlia. Všimla som si výroky ľudí na adresu námahy, akoby bola nevítaná. Uvediem vymyslené príklady:
- deti: “Nedáme ho očkovať, bude ho to bolieť.”
- školáci: “Nedáme žiadne domáce úlohy, nech sa doma hrá”
- dospievajúci: “Strašné, musím najskôr pomôcť doma, až potom hrať hry”
- dospelý: “Nemajme námahu, dajme prádlo do sušičky a nakúpme v nedeľu”
Prekonať sa u detí
Čo takto veriť odborníkom a zvážiť objektívne výhody očkovania? Alebo dať na doma iba primeranú domácu úlohu na precvičenie učiva? Psychologicky, ak bude dieťatko vystavené miernej miere diskomfortu, je to výborné pre jeho zvládanie stresu! Konfrontovať deti odmalička s miernou námahou považujem za skvelý tréning odolnosti. Hovorila som o tom v 48. Potulke psychológiou o psychickej odolnosti. Neskôr to dieťaťu pomôže čeliť väčším výzvam nezdolne. Výskumne to rozobrali v experimentoch viacerí psychológovia a vytvorili pojmy súvisiace s námahou človeka (Křivohlavý, 2003):
- resiliencia (nezdolnosť) – skúmala ju Wernerová u chudobných detí, ktoré vedeli zvládať ťažké životné situácie. Pýtala sa, prečo sa 1/3 z nich napriek nepriaznivým pomerom adekvátne adaptovala do spoločnosti. Zistila, že okrem blízkeho vzťahu s dospelou osobou bol dôležitý faktor prejavenia sa. Dedukujem, že išlo o námahu v schopnosti požiadať o pomoc a pestovaním hobby.
- koherencia (odolnosť) – skúmal ju Antonovsky u ľudí, ktorí prežili koncentračný tábor. Vyčlenil tri dimenzie koherencie, ktoré ak človek má, je odolný čeliť námahe:
- zmysluplnosť – postoj, že riešiť situáciu má zmysel
- zrozumiteľnosť – postoj, že svet je usporiadané miesto
- zvládnuteľnosť – postoj, že máme vlastné sily riešiť situáciu
- hardiness (tvrdosť) – skúmala ju Kobasová u manažérov. Ako faktor hardiness určila faktor kontroly, oddanosti k práci a chápaniu ťažkých situácií ako výziev.
Prekonať sa u dospelých
Pýtate sa, prečo som hovorila o prekonaní sa detí a skončila som u manažérov? 🙂 V Marshmalow experimente (Horák, 2018) sa zistilo, že sebaovládanie v detstve a neskôr súvisí! Deti, ktoré boli schopné sa ovládnuť a vydržali s konzumáciou cukríka o 15min. neskôr, dostali odmenu. Mali sľúbený druhý cukrík, takže sa oplatilo vydržať. Ak marshmalow zjedli, ďalší cukrík nedostali (Clear, 2022). Sú nakamerované milé spôsoby, ako sa deti snažili vydržať a nezjesť cukrík. Olizovali ho alebo schovali, aby ich nelákal. Ako sa vraví v slovenskom porekadle “zíde z očí, zíde z mysle” 😀
Okrem “výhry” slastnej pochúťky mali deti odmenu vo forme prirodzených dôsledkov neskôr. Zistilo sa, že tie isté deti mali o desať rokov lepšie študijné výsledky, trpeli menej obezitou a užívaním drog. Preto prirodzene premosťujem k námahe dospelých. Niekedy mám pocit, že dospelí sú ako deti, a to je vlastne dobre 🙂 s mierou, samozrejme. Ako by sme obstáli v Marshmalow experimente my? Vieme napríklad našetriť peniaze a nekúpiť si veci okamžite, aj keď na splátky?
6 dní práca/1 deň oddych
Ako som uviedla vo fiktívnych výrokoch, niektorí v puberte možno lamentujú, že musia pomáhať doma. Možno ich rodičia za neporiadok a menšiu svedomitosť v škole hrešia. Nie je to však ekvivalent, ako keď dospelí nechcú mať námahu? Napríklad nenakúpia cez týždeň alebo v sobotu, ale využívajú na to nedeľu. Pritom podľa vedeckých zistení je jeden deň v týždni povinne dňom, kedy máme odpočívať. Odporúčam na to práve nedeľu! Je to sviatočný deň, kedy môžeme nabrať sily do nového pracovného týždňa. Pomer 6 dní práca/1 deň oddych je podľa mňa skvelý ako prevencia vyhorenia, o ktorej som hovorila v 9. Potulke psychológiou o vyhorení. Znamená to, že v nedeľu nemôžme robiť nič? Samozrejme, že nie! Uvariť si obed je v poriadku. Zvyšok dňa povzbudzujem venovať sa odpočinku, návštevám a záľubám. Prípadne si pospať, športovať alebo čítať. Dedukujem, že v nedeľu platí “paradox Paretovho pravidla”. Dedukujem, že väčšinu týždňa je dobré sa na 80/20 namáhať v rámci dňa (zvyšok času využiť na relax). Naopak, v nedeľu vnímam ako vhodné namáhať sa cca “paradoxne paretovsky” na 20/80 (zvyšok času využiť na relax).
Výhody námahy
Prečo sa teda namáhať? Objektívny dôvod je, že môžeme dosiahnuť úspech. Ako sa vraví v ďalšom slovenskom porekadle, “tréning robí majstra”. Hm, dnes sa namáham v uvádzaní porekadiel. No ide mi to samo od seba! Mám pri tom, ako vždy pri písaní Potuliek, flow.
Dokonca až tak, že mi napadol jeden príklad námahy z mojej dovolenky. Samozrejme, pri nej sa nemáme namáhať. Ale tak 20/80 môžeme, napríklad že si navaríme alebo vyjdeme von keď prší. Hm, to sa stalo práve mne. Boli sme s kamarátmi na víkend na chate, kde celý čas lialo. Nuž, vyšlo nám to 🙂 A tak som si vyšla pred chatu, keď na chvíľu prestalo pršať. No a jasné, že som sa šmykla a mala som hnedý fľak na mojich svetlých obľúbených teplákoch. Ešteže bol iba z blata, na ktoré som spadla 😀 Avšak, dodnes na to spomínam, ako som mala fľak na zadku okrúhly ako pavián.
Vnímam aj niekoľko psychologických subjektívnych dôvodov, ktoré sú pre nás významné pri námahe:
- sebadôvera – “Mám úspech, verím si že všeličo dokážem” 31. Potulka psychológiou o sebadôvere
- prevencia depresie – “Vytvorím si plán aktivít na prevenciu depresie” 7. Potulka psychológiou o depresii
- odolnosť – “Dám si drobný frustračný podnet, aby som vydržala väčšie frustrácie ” 48. Potulka psychológiou o psychickej odolnosti
- zvládanie – “Namáham sa, aby som zvládal väčšie veci” – je zistené, že mladí ľudia so zníženou námahou strácajú schopnosť zvádať (Votrubová, 2024)! Ako ľahšie zvládať stres a náročné situácie sa dozviete v 21. Potulke psychológiou o zvládaní
Záver
Na záver mi napadajú ešte dve slovenské porekadlá: “Čo nič nestojí, za nič nestojí” a “Všetko s mierou!” Preto odporúčam podľa Paretovho pravidla aj námahu, aj pohodlie. Pomer povzbudzujem rozlišovať 6 dní práca cez týždeň a 1 deň oddychu v nedeľu. V pracovné dni vnímam robiť namáhavé vec správne “paretovsky” 80/20. V nedeľu odporúčam správať sa “paradoxne paretovsky” a namáhať sa len 20/80.
Vnímam, že ľudia často vyhľadávajú pohodlie. Čoby aj nie, veď je nám to príjemné. Vačšinou však povzbudzujem, že je dobré namáhať sa! Objektívne preto, že môžeme dosiahnuť úspech. Subjektívne preto, že to zvyšuje našu frustračnú toleranciu a tým aj psychickú odolnosť. Zároveň môžeme mať pri námahe vyššiu sebadôveru a nižšie riziko depresie.
Naučme namáhať sa aj ďalšie generácie. A nielen preto, aby mali upratané. Hlavne preto, aby vedeli efektívne zvládať, čo bude treba.
Majte sa dobre a majte oduševnené chvíle!
Bibliografia
Belovičová, S. 2015. Vplyv priestorového usporiadania učebne na verbálnu komunikáciu študentov s pedagógom. In: Adamík Šimegová, M., Bizová, N., Brestovanský, M. (Eds.). Školská psychológia a kvalita života v edukácii. Trnava : Pedagogická fakulta TU. 357 s. ISBN 978-80-8082-837-0, s. 304.
Belovičová, S. 2014. Vzťah proaktívneho zvládania, sociálnej opory a kvality života u pacientov po operácii. Dizertačná práca. Nitra : Fakulta sociálnych vied a zdravotníctva Univerzity Konštantína Filozofa. 112s.
Belovičová, S. 2011. Vplyv priestorového usporiadania školskej triedy na verbálnu komunikáciu žiaka s učiteľom. In: Dolejš, M. et al. (Eds.). PhD existence : I. Česko-slovenská psychologická konference (nejen) pro doktorandy a o doktorandech. Olomouc : Univerzita Palackého. 296 s. ISBN 978-80-244-2858-1, s. 263-268.
Clear, J. 2022. 40 Years of Stanford Research Found That People With This One Quality Are More Likely to Succeed. Dostupné: https://jamesclear.com/delayed-gratification (citované 7.6.2024)
Daniel, J. et al. 2003. Prehľad všeobecnej psychológie. Nitra : Enigma. 278 s. ISBN 80-89132-05-7.
Ferjenčík, J. 2010. Úvod do metodologie psychologického výzkumu. Praha : Portál. 256 s. ISBN 9788073678159.
Horák, O. 2018. Jeden cukrík teraz alebo dva neskôr? Ožila debata o teste, ktorý skúma, ako deti odolávajú pokušeniu. Dostupné: https://dennikn.sk/1190405/jeden-cukrik-teraz-alebo-dva-neskor-ozila-debata-o-teste-ktory-skuma-ako-deti-odolavaju-pokuseniu/ (citované 7.6.2024)
Kobasová, S.C. 1979. Stressful life events and health: An inquiry into hardiness. Journal of Personality and Social Psychology, 37, 1-11. In: Křivohlavý, J. 2001. Psychologie zdraví. Praha : Portál. 279 s. ISBN 80-7178-774-4.
Křivohlavý, J. 2001. Psychologie zdraví. Praha : Portál. 279 s. ISBN 80-7178-774-4.
Kiewer, W. 1999. Resilience. In: Benner, D.G., Hill, P.C. (Eds.) Baker Encyklopedia of Psychology and Counseling, Baker Books, Grand Rapids, 1037-1038. In: Křivohlavý, J. 2001. Psychologie zdraví. Praha : Portál. 279 s. ISBN 80-7178-774-4.
Zliechovský, R. 2023. Zem si prešla najmenej piatimi ľadovými dobami: Prežili by sme ďalšiu? Dostupné:
https://vosveteit.zoznam.sk/zem-si-presla-najmenej-piatimi-ladovymi-dobami-prezili-by-sme-dalsiu/ (citované 6.6.2024)
https://www.postoj.sk/154286/dospievajuci-stratili-nastroje-ktore-by-im-pomohli-zvladnut-utrpenie, 6.6.2024
https://svatepismo.sk/evanjelium-podla-matusa-18, 7.6.2024
https://svatepismo.sk/hladat?term=nedelu+oddychoval, 10.6.2024