Inteligencia

V 81. epizóde predstavím inteligenciu ako súčasť cyklu o kognitívnej psychológii. Aké sú tradičné a moderné prístupy k inteligencii? Prečo dynamicky testovať IQ Woodcock-Johnsonovým testom? Môže človek s vysokým EQ “vykryť” nižšie IQ? Ako v rámci konceptu SQ vyvodzujem vzťah “ja” a “druhí”? Ako u detí a dospelých trénovať kvocient odolnosti AQ? Ako si môžeme rozvíjať praktickú inteligenciu? Prečo je dôležitá Gardnerova existenciálna inteligencia?

Vypočuť v podcaste
Prístupy k inteligencii

Dnes otvorím Pandorinu skrinku psychológie, resp. riadnu Pandorinu skriňu! Asi najdiskutovanejšou, najtestovanejšou a najskúmanejšou psychickou schopnosťou je inteligencia. Predstavím vám poňatie inteligencie od najstaršieho po najnovšie:

  1. IQ (inteligenčný kvocient). Budem sa mu venovať najskôr, keďže je to taký deduško medzi prístupmi k inteligencii 🙂 Má vyše 100 rokov, takže sa dožil úctyhodného veku. Stern totiž už v r. 1912 navrhol výpočet miery logického premýšľania IQ = mentálny vek/fyzický vek. Ľudia, ktorým to “páli” tak, ako väčšine ľudí ich veku, majú priemerné IQ 100. Tí, ktorým to myslí rýchlejšie, majú vyššie IQ a tí, ktorým pomalšie, majú nižšie IQ. Podľa Gaussovej krivky sú extrémy, ktorým to páli buď enormne pomaly, alebo rýchlo (Praus, 2021).
  2. EQ (emočný kvocient). Keď logika môže byť prezentovaná IQ a nazvala som ho deduško, EQ je citová zložka a nazvem ju babička 🙂 berte to s rezervou, keďže EQ vymysleli muži, a dokonca môžu mať aj vyššie EQ ako ženy! My ženy sme emočnejšie, ale u EQ ide o to kontrolovať svoje emócie (Koníčková, 2021a, Ulčin, 2015). Meranie EQ nie je také jednoznačné ako u IQ. Venuje sa mu Goleman (1988), ktorý odporúča merať EQ vo viacerých oblastiach sebapoznanie, sebaovládanie, sebamotivácia, empatia a sociálne zručnosti.
  3. SQ (sociálny kvocient). To je taká vnučka, čo má rada ľudí 😀 prislúcha jej hlavne empatia a sociálne zručnosti. 
  4. AQ (“adversity quotient”, kvocient odolnosti). Pravnuk, pretože ide o najnovší koncept. Chalanisko, ktorý reprezentuje odolnosť. Myslí sa sila psychického rázu, o ktorej som hovorila v 16. Potulke o psychickom zdraví a strese (Křivohlavý, 2003).
Tradičný prístup k inteligencii

Aj ku mne do poradne prichádzajú ľudia, ktorí chcú otestovať svoje IQ. Áno, má to má zmysel, napr. pri voľbe povolania. Netreba to však brať osudovo! Tradičný prístup k IQ vychádza z testovania vojakov v armáde, ktoré bolo v USA počas 1. svetovej vojny veľmi rozšírené. Preto si treba uvedomiť, že je skôr selektívny, než podporný. Dodnes sa pri zisťovaní inteligencie využíva miera logickej inteligencie IQ, avšak obohacuje sa o nové prístupy. Náležia im skratky EQ, SQ a dokonca moderné AQ. K všetkým “q-čkam” sa dostaneme. Najskôr však chcem poukázať, že tradičné IQ je skôr podkladom, než zárukou úspechu, napr. na vysokej škole. Kedysi sa myslelo, že IQ vysokoškoláka musí byť nad 110, aby zvládol nároky štúdia. Moderné výskumy ukazujú, že IQ vysokoškoláka môže byť aj priemerné okolo 100.

Dedukujem, že ak je IQ kombinované s vyššími mierami EQ, človek je ctižiadostivý. Vie sa motivovať a prekonávať prekážky. Preto uzatváram, že môže mať vyšší úspech niekto, kto má priemerné IQ, ale nadpriemerné EQ. Platí to na vysokej škole, v práci aj bežnom živote (Šuranová, 2021). Zlyhávať môžu ľudia s geniálnym IQ 150, ak majú podpriemerné EQ.

Ako príklad spomeniem môj obľúbený film Dobrý Will Hunting. Will je ten extrémny prípad, ktorému to pálilo enormne rýchlo. Vo filme psychológ pracuje s geniálne nadaným (vysoké IQ), ale lenivým (nízke EQ) mladíkom. Psychológ mu pomáha spoznať sám seba a nájsť si miesto v živote. Odporúčam pozrieť si, film má vtipné aj hlboké momenty. Opačný extrém je ďalší môj obľúbený film Forrest Gump, ktorému to pálilo pomalšie. Keď sa nad tým zamyslím, zas až taký extrém to nie je, pretože mal IQ niekde okolo 70-80, čo sa považuje za hraničné medzi normou a patológiou. Napriek tomu dokázal nájsť svoje miesto v živote. Avšak veľmi to záviselo od ľudí, akých mal okolo seba. Čo si myslím, že je dôležité v živote každého človeka, bez ohľadu na výšku IQ.

Adaptívne meranie IQ 

Vieme však vniesť aj moderný nádych medzi tieto tradičné predstavy o inteligencii! Existuje IQ test Woodcock-Johnson, s ktorým som experimenálne pracovala. Vyrobili ho v r. 1977 Richard Woodcock a Mary E. B. Johnson. Po nich je test pomenovaný a dodnes patrí medzi najrozšírenejšie testy merania kognitívnych schopností. Na rozdiel od klasických IQ testov meria inteligenciu adaptívne. Čo to znamená?

Najskôr dáme dieťaťu úlohy, ktoré za našej prítomnosti rieši. Testovanie prebehne tak, že na jednej strane stola je probant (dieťa), na druhej administrátor. Ak dieťa vie splniť úlohy, posunieme sa na vyššiu úroveň. Tu sú úlohy ťažšie, dieťa nad nimi možno už viac premýšľa. Avšak, ak ich už nevie splniť, nestopneme meranie! Povieme mu, ako úlohu, ktorú nevedelo rozlúsknuť samo, správne vyriešiť. Dieťa sa dozvie princíp riešenia. Autori Woodcock-Johnsonovho testu rátajú s tým, že sa môže za pochodu učiť. Takto je šanca, že vyrieši úlohy, ku ktorým by sa inak nedostalo.

Adaptívny princíp merania patrí medzi dynamické formy testovania IQ. Usudzujem, že statické testy (otázka – odpoveď) merajú minulú schopnosť inteligencie prejavenú v prítomnosti. Dynamické testy (otázka – odpoveď – vysvetlenie princípu – otázka – odpoveď) dávajú šancu prejaviť, ako sa v prítomnosti jedinec učí a posúva sa do budúcnosti. Definícia IQ je schopnosť učiť sa a prispôsobiť sa meniacim sa požiadavkám prostredia (Daniel et al., 2003). Preto hlasujem skôr za dynamické, než statické testovanie inteligencie.

Mnohonásobná inteligencia

Existuje jedna inteligencia, alebo ich je viac? Tomu sa venovali najmä Gardner a Guilford. Čítala som Gardnerovu knihu Dimenzie myslenia (2018), v ktorej opisuje existenciu 7 druhov inteligencií:

  1. logická inteligencia – stotožňujem ju s IQ
  2. intrapersonálna inteligencia – stotožňujem ju s EQ
  3. interpersonálna inteligencia – stotožňujem ju s SQ
  4. priestorová inteligencia – vidno ju v riešení 3D úloh
  5. verbálna inteligencia – vidno ju v slovnej zásobe a štylistike
  6. hudobná inteligencia – hudobné nadanie
  7. pohybová inteligencia – športové nadanie

Neskôr pridal ešte dva druhy inteligencie – prírodovedná a existenciálna inteligencia (Herinková, 2021). Existenciálna inteligencia má blízko k morálnej inteligencii, teda rozumieť princípom zodpovednosti a otázkam dobra. O morálnom vývine si môžete vypočuť viac v 45. Potulke.

Keď sme hovorili o inteligencii vojakov, práve americká armáda začiatkom 40-tych rokov 20. storočia pozvala psychológa Paula Guilforda. Zadanie bolo zistiť, prečo až 35% kadetov zlyhávalo v záverečných skúškach. A to napriek tomu, že mali IQ nad 120 bodov a mali nekompromisné vstupné testy. Guilford zistil, že štruktúra intelektu je viac ako jedna schopnosť IQ (Jurášková, 2005). Tomu zodpovedá, že rozoberiem ďalšie dieliky inteligencie ako emočný kvocient, sociálny kvocient a kvocient odolnosti.

Emočný prístup k inteligencii

Koncept emočný kvocient EQ prezentovali prvý raz v r. 1990 John D. Salovey z Univerzity Yale a Peter Mayer z Univerzity New Hampshire. V článku Emotional Intelligence píšu o EQ ako efektívnej regulácii vlastných emócií (Salovey, Mayer, 1990). Nadväzne k tomu si môžete v minulej epizóde vypočuť náš rozhovor s Braňom Uhreckým o emočnej regulácii.

EQ sa výskumne venoval aj Goleman. Buduje sa vzťahmi od detstva, resp. ho môže niekto dotrénovať v rámci psychoporadenstva. Tréning EQ je moja obľúbená téma, na ktorej rada pracujem s klientmi. Goleman Zistil, že ak sa rodičia detí často dotýkajú, vyvíjajú sa po mentálnej stránke rýchlejšie (Goleman, 1988). Vysvetľuje sa to tak, že čím viac matka drží svoje dieťa, tým sú jej jasnejšie jeho potreby a ľahšie číta jeho neverbálnu komunikáciu. Preto sa odporúča dieťa nosiť a dojčiť (Matejová, 2021). Dospelým odporúčam pracovať na dielčích vlastnostiach EQ. Pripájam vám niektoré svoje povzbudenia, v ktorých sa inšpirujem Cherrym (2020):

  1. sebapoznanie – skúste večer 5 minútovú reflexiu, kde si poviete, aké emócie ste cez deň prežili
  2. sebaovládanie – ak vás niečo vykoľají, skúste jeden nádych/výdych
  3. sebamotivácia – povedzte niekomu o svojom cieli
  4. empatia – skúste neprerušovať druhého, keď vám hovorí o svojej emócii
  5. sociálne zručnosti – skúste začať rozhovor s druhým o niečom, čo ho baví

Ďalšie odporučenia na rozvoj EQ si môžete vypočuť v 6. Potulke o sebavýchove a rozvoji EQ.

Sociálny prístup k inteligencii

Prebrali sme si deduška IQ, babičku EQ a prichádzame k vnučke SQ 🙂 Sociálny kvocient SQ znamená, ako vieme fungovať v medziľudských vzťahoch a manažovať ich. Prekrýva sa do istej miery s EQ. Zamyslela som sa nad dielčími vlastnosťami EQ a vymedzujem presah od “ja” do “druhí” :

  1. ja – sebapoznanie (viem poznať, aký som?)
  2. ja na druhých – sebaovládanie (viem sa ovládať, keď ma niekto štve?)
  3. ja s druhými – sebamotivácia (dokážem niekomu povedať o svojom cieli?)
  4. ja pri druhých – empatia (viem si “zahryznúť do jazyka” a neprerušiť druhého?)
  5. ja pre druhých – sociálne zručnosti (viem, čo druhého baví a spýtam sa ho na to?)

V rámci SQ sa prekrýva najmä empatia a sociálne zručnosti. Dedukujem, že najskôr musíme poznať seba, aby sme mohli byť pre druhých. Takže vyvodzujem, že EQ je základom pre SQ. Dobrá správa je, že EQ a SQ sa dajú rozvíjať celý život! Tak smelo do toho!

Moderný prístup k inteligencii

Keď som si pripravovala túto epizódu o inteligencii, narazila som na skratku AQ. Znamená “adversity quotient”, tj. kvocient odolnosti (Kavlekar, 2022). Aj pre mňa je AQ nový koncept! Takže hoci s tréningom psychickej odolnosti s klientmi empiricky pracujem, teoreticky si ho rada spolu s vami doštudujem ako kvocient odolnosti.

AQ meria odolnosť voči ťažkým časom a zmenám, schopnosť prejsť nimi so zdravým rozumom. Odporúča sa, aby deti mali okrem akademickej činnosti fyzickú prácu, šport a umenie. Navrhujem: nech deti viac lozia po stromoch, behajú vonku a udržujú vzťahy ako pozerajú do obrazovky! Prekvapilo vás, že aj vzťahy patria do AQ? Podľa výskumníčky Kiewerovej (in: Křivohlavý, 2003) deti, ktoré sú nezdolné, majú blízky vzťah k aspoň jednému dospelému. Podľa jej výskumu to u dievčat bola žena a u chlapcov muž. Takže myslime na mužský aj ženská vzor v rodine!

Inovatívny prístup k inteligencii

Odkedy rozprávam o kognitívnej psychológii, veľa citujem z jednej z prvých kníh o psychológii, aké som si počas štúdia kúpila. Je to kognitívna psychológia od Sternberga (2002). Vytvoril mnohé inovatívne teórie. Okrem nerovnovážnej teórie nerozumnosti (Sternberg, 2004) a trojuholníkovej teórie lásky (Kulhánek, 2018) je známa inovatívna teória inteligencie (Sternberg, 2000). Sternberg vymedzuje tri druhy inteligencie:

  1. Akademická inteligencia – stotožňujem ju s IQ
  2. Tvorivá inteligencia – na jej rozvoj môžeme skúsiť denne vymyslieť 10 nápadov (Koníčková, 2021b)
  3. Praktická inteligencia – ako nápady zrealizovať v každodennom živote

Podľa Sternberga (2000) sú jednotlivé druhy inteligencie od seba skôr nezávislé. Niekto môže vynikať v školskom úspechu, ale nie je praktický typ. Dobrá správa je, že tvorivá aj praktická inteligencia sa dajú rozvíjať. Ako? Exponovaním sa rôznym situáciám a naberaním skúseností v nich. Praktickou inteligenciou je vyváženie akademickej a tvorivej inteligencie. Aj tým, že počúvate Potulky, si ju rozvíjate! Teda, ak niečo aj skúsite zmeniť.

Záver

Skúsim vymenovať, koľko prístupov k inteligencii som túto Potulku predstavila. Hádam aj okolo desať, to bude! Rátajme spolu: IQ, EQ, SQ, AQ, priestorová inteligencia, verbálna inteligencia, hudobná inteligencia, pohybová inteligencia, praktická inteligencia, tvorivá inteligencia.

Možno ste si všimli, ako som apelovala na rozvoj inteligencie z rôznych konceptov. Tradičné IQ môžeme rozvíjať tak, že si skúsime pozrieť, aké chyby sme urobili v IQ teste. Vyvodzujem to z adaptívneho dynamického princípu testovania Woodcock-Johnsonovho testu IQ. EQ môžeme rozvíjať tak, že večer zreflektujeme, aké emócie sme cez deň mali. SQ tak, že si “zahryzneme do jazyka” a neprerušíme druhého, keď nám niečo rozpráva. AQ tak, že trénujeme našu psychickú odolnosť. Tvorivú inteligenciu tak, že vymyslíme nový nápad a praktickú inteligenciu tak, že sa ho pokúsime zrealizovať.

Každopádne, odporúčam vybrať si aspoň jednu z uvedených zmien a aplikovať ju u seba. A nezabudnime, morálny kredit je viac ako IQ. Načo by nám bol geniálny intelekt u človeka, ktorý by nebol dobrý Majte sa dobre a majte oduševnené chvíle

Ak sa vám moje potulky páčia, budem rada ak ich tvorbu podporíte. Návod ako na to nájdete na tomto odkaze.

Bibliografia

Cherry, K. 2020. 5 Components of Emotional Intelligence. Dostupné: https://www.verywellmind.com/components-of-emotional-intelligence-2795438 (citované 31.7.2023)

Daniel, J. et al. 2003. Prehľad všeobecnej psychológie. Nitra : Enigma. 278 s. ISBN 80-89132-05-7.

Gardner, H. 2018. Dimenze myšlení. Teorie rozmanitých inteligencí. Praha : Portál. 480 s. ISBN 9788026213031.

Goleman, D. 1988. The Experience of Touch: Research Points to a Critical Role. New York Times. Dostupné: https://www.nytimes.com/1988/02/02/science/the-experience-of-touch-research-points-to-a-critical-role.html?pagewanted=all&src=pm (citované 31.7.2023)

Herinková, E. 2021. 9 typov inteligencie podľa Howarda Gardnera. Dostupné:

https://eduworld.sk/cd/eliska-herinkova/3139/9–typov-inteligencie-podla-howarda-gardnera (citované 31.7.2023)

Jurášková, J. 2005. Štruktúra inteligencie – viac ako IQ. Dostupné: https://www.sme.sk/c/1971676/struktura-inteligencie-viac-ako-iq.html (citované 31.7.2023)

Kavlekar, D. 2022. Types of Intelligence – IQ, EQ, SQ, & AQ. Dostupné: https://www.linkedin.com/pulse/types-intelligence-iq-eq-sq-aq-dev-karlekar (citované 31.7.2023)

Kiewer, W. 1999. Resilience. In: Benner, D.G., Hill, P.C. (Eds.) Baker Encyklopedia of Psychology and Counseling, Baker Books, Grand Rapids, 1037-1038. In: Křivohlavý, J. 2001. Psychologie zdraví. Praha : Portál. 279 s. ISBN 80-7178-774-4.

Koníčková, J. 2021a. Emocionálna inteligencia má svoj význam aj v práci. Ako sa prejavujú ľudia s  vysokým EQ? Dostupné:

https://eduworld.sk/cd/jaroslava-konickova/6748/emocionalna-inteligencia-eq-v-praci (citované 31.7.2023)

Koníčková, J. 2021b. 12 tipov, vďaka ktorým naštartujete svoju kreativitu. Dostupné:

https://eduworld.sk/cd/jaroslava-konickova/4060/12-tipov-vdaka-ktorym-nastartujete-svoju-kreativitu (citované 1.8.2023)

Křivohlavý, J. 2001. Psychologie zdraví. Praha : Portál. 279 s. ISBN 80-7178-774-4. 

Kulhánek, F. 2018. Čo nás na opačnom pohlaví priťahuje, ako vyzerá zamilovanosť a aké sú dôležité komponenty vzťahu? Dostupné: https://refresher.sk/59623-Co-nas-na-opacnom-pohlavi-pritahuje-ako-vyzera-zamilovanost-a-ake-su-dolezite-komponenty-vztahu (citované 1.8.2023)

Matejová M. 2021. Rodičovský dotyk mení mozog dieťaťa. Dostupné:

https://eduworld.sk/cd/martina-matejova/2738/rodicovsky-dotyk-meni-mozog-dietata (citované 31.7.2023)

Praus, P. 2021. Inteligence a její měření. Dostupné: https://casopis.mensa.cz/veda/inteligence_a_jeji_mereni.html (citované 31.7.2023)

Salovey, P., Mayer, J.D. 1990. Emotional intelligence. Imagination, Cognition, and Personality, 9, s. 185-211. Dostupné: https://scholars.unh.edu/psych_facpub/450/ (citované 31.7.2023)

Sternberg, R.J. 2004. Prečo robia múdri ľudia hlúposti? Bratislava : Ikar. 294 s. ISBN 80-551-0767-X.

Sternberg, R.J. 2002. Kognitivní psychologie. Praha : Portál. 636s. ISBN 80-7178-376-5.

Sternberg, R.J. 2000. Úspešná inteligencia. Ako praktická a tvorivá inteligencia rozhodujú o úspechu v živote. Bratislava : Sofa. 398 s. ISBN 80-85752-62-X.

Šuranová, M. 2021. Emocionálna inteligencia a jej význam v živote. Dostupné: https://eq-vychova.sk/vyznam-eq/ (citované 31.7.2023)

Ulčin, P. 2015. IQ vs. EQ alebo čo vám v škole zabudli povedať. Dostupné: https://www.trend.sk/blogy/iq-vs-eq-alebo-co-vam-skole-zabudli-povedat (citované 31.7.2023)

https://www.csfd.sk/film/9277-dobry-will-hunting/prehlad/, 31.7.2023

https://www.csfd.sk/film/10135-forrest-gump/prehlad/, 31.7.2023

https://www.iq-test.net/woodcock-johnson-test-10214.html, 31.7.2023

https://www.odpovedi.cz/otazky/vysoke-skoly-a-iq-prumerne-studentu, 31.7.2023