Svedomitosť

V 56. potulke pokračujem v cykle o osobnosti témou Svedomitosť. Ako sa líši svedomitosť a prívetivosť podľa teórie Big Five? Kedy je nesvedomitosť v poriadku? Ako súvisí prehnaná svedomitosť a obsedantno-kompulzívna porucha (OCD)? Aký je vzťah svedomitosti k úspechu, IQ a hedonizmu? Prečo sa spája svedomitosť a charakter vo vzťahu k práci? V ktorých povolaniach je žiaduca vyššia svedomitosť?

Svedomitosť v teórii

Svedomitosť nazývam morálnou zložkou osobnosti. Svedomití ľudia vedia regulovať svoje túžby, sú cieľavedomí, aktívne plánujú, plnia úlohy a majú silnú vôľu (Ruisel, 1999). V predchádzajúcej epizóde som porovnávala extraverziu a prívetivosť. Dnes porovnám prívetivosť a svedomitosť. Prívetivosť je, keď druhým pomáhame. Svedomitosť, keď sa správame morálne, aj keď nás druhí nevidia. Domnievam sa, že svedomitosť sa prejaví často mimo ľudí. Ako sa vraví, príležitosť robí zlodeja. Niektoré kultivované osobnosti s dominantným vplyvom “ja” však odolajú. V kríze sa preverí ich dobrý charakter (Daniel et al., 2003). Hoci majú možnosť, neukradnú peniaze, neurobia podvod.

Mám rada porovnania, komparačnú metódu som viackrát využila vo výskume, spomínate si? Hovorila som o tom na Potulkách, ako o mnohom inom 🙂 Porovnávala som radovo-stĺpcové a polkruhové usporiadanie v školskej triede. Naplánovala som experiment a zistila som, že vhodnejšie na komunikáciu žiaka s učiteľom vychádzalo… tipnete si? Polkruhové usporiadanie, čo som vysvetlila teóriou funkčnej vzdialenosti a poľa. Proste keď sme k niekomu blízko, ľahšie udržujeme očný kontakt, čo podporuje komunikáciu (Belovičová, 2022, Belovičová, 2015, Belovičová, 2011, Veseličová, 2009a, Veseličová, 2009b). Keď to porovnám zase s témou emočnej inteligencie, pohľadom do očí si rozširujeme naše sociálne zručnosti (Cherry, 2020).

Prečo to spomínam? Lebo svedomitosť je robiť poriadne svoju prácu, napr. výskum. Nie ako ako istý nemenovaný pán, u ktorého sa zistilo, že falšoval výsledky genetických štúdií dvojčiat (Ferjenčík, 2010). Nebudem jeho meno uvádzať, lebo na Potulkách nechcem citovať ľudí, ktorí neboli svedomití. Koho citujem, o tom som presvedčená, že pracoval spoľahlivo a informácie od neho sú relevantné.

Svedomitosť v praxi

Dá sa svedomitým ľuďom veriť? Svedomitosť je podľa psychodynamickej teórie kontrola impulzov (Ruisel, 1999). Učíme sa ovládať svoje túžby a odolávať impulzom.  “Ďakujem, už si nedám ďalší pohárik.” alebo “Nebudem už jesť babi, rozhodla som sa chudnúť”. Svedomití ľudia neklamú, majú doma poriadok, sú úspešní v práci.

Príliš veľká svedomitosť je však na škodu. Ak by ste mali použiť klamstvo (čiže konanie v rozpore so svedomitosťou), v snahe o sebaobranu alebo obranu druhého je to v poriadku. Keď počas 2. svetovej vojny niektorí ľudia skrývali židov (Zusak, 2016), čo mali urobiť, keď k nim prišla kontrola? Mali povedať, ‚Jasné, tam v pivnici ich nájdete‘? Ak by nás niekto skrýval pred krivdou, tiež by sme boli radi, aby nás neprezradil. Podľa zlatého pravidla vzťahov: “Rob druhému, čo chceš, aby robil on tebe.” (Šťastná, 2013).

Ľudia sú takí, aj takí. U svedomitosti ako u ostatných vlastností Big Five tiež platí, že najviac ľudí je “niečo medzi”. Konkrétne je to 68% ľudí podľa Gaussovej krivky zvonu (Praus, 2022). Extrémne svedomitých alebo nesvedomitých ľudí je málo. V psychológii osobnosti označuje Leary extrém za patológiu (Novák, 2021). Nie úplne súhlasím. Napríklad extrémne emočne stabilný človek sa hodí na prácu leteckého dispečera. Má extrémne nízku úzkosť, ktorá mu nezakalí racionálny úsudok, ako som vravela v 53. potulke o emočnej stabilite a labilite. Extrémne svedomitý človek môže napr. robiť učiteľa. Len aby uňho nebol 100% perfekcionizmus, ktorý vedie k vyhoreniu (Gránska, 2021).

Obsedantno-kompulzívna porucha (OCD) 

Paretovo pravidlo 80/20 je ekonomická teória, ktorá sa aplikuje aj do psychológie (Mikula, 2019). Odporúčam, aby sme si určili, ktoré veci budeme robiť na 100%. V zvyšných znížme latku. V upratovaní sa extrémna svedomitosť prejaví zbytočným vysávaním v kútoch za gaučom, utieraním prachu, keď ho ledva vidieť, praním, keď práčka nie je plná. Niektorí ľudia nevedia byť kľudní, kým nemajú vyupratované na 100%. Prelínajú sa osobnostné vlastnosti teórie Big Five emočná stabilita a svedomitosť. Môže to prerásť až do obsedantno-kompulzívnej poruchy (OCD), ktorá sa zaraďuje do Medzinárodnej klasifikácie chorôb. Trpí ňou cca 2,5% ľudí, vyskytuje sa u detí aj dospelých. Môže začať náhle, asi u 50% prípadov vzniká po stresujúcej udalosti (Moťovský, 2008).

Vidíte, aké je dobré byť pripravený na stres formou proaktívneho zvládania (Greenglassová, Nash, 2008), o ktorom som hovorila v 21. potulke o zvládaní?

Ľudia s OCD si umývajú ruky aj 7-krát po sebe, opakovane kontrolujú či je zamknuté, rúra vypnutá, usporadúvajú veci presným spôsobom, nutkavo počítajú napr. kroky. Ich činy sa nazývajú kompulzie. Napriek tomu, že z nich nemajú potešenie, cítia sa bezmocní s nimi prestať. Akoby to bolo silnejšie ako oni. Vnímam to tak, že nie oni regulujú svoje túžby (napr. po čistote), ale impulzy “vládnu” nad nimi. Ľudia s OCD majú nutkavé myšlienky, ktoré sa nazývajú obsesie:

1. z choroboplodných zárodkov, prejavujú sa napr. vyhýbaním sa verejným toaletám
2. prehnané starosti o seba alebo iných ľudí
3. neustále uvedomovanie si žmurkania, dýchania alebo iných pocitov tela
4. podozrenie, že partner je neverný
5. potreba mať veci v perfektom uložení

Svedomitosť vo výskume

Výskumne sa zistila korelácia svedomitosti s akademickými a profesijnými úspechmi. Spomedzi 5 faktorov Big Five (Extraverzia, Emočná stabilita, Otvorenosť, Prívetivosť a Svedomitosť) je svedomitosť najväčším predpokladom pracovnej výkonnosti (Barrick, Mount, 1991).  Ľudia s nízkou svedomitosťou majú hedonistické záujmy a vo zvýšenej miere vyhľadávajú napr. sexuálne zážitky. Svedomití ľudia sa subjektívne považujú za inteligentnejších. A aj okolie ich za takých považuje, hoci objektívne v IQ testoch nemajú vyššie skóre (Costa, McCrae, 1992). Jediná korelácia svedomitosti s inteligenciou podľa osobnostnej teórie Veľkej päťky je s otvorenosťou.

Vysoká svedomitosť má pozitívny vzťah aj k všeobecnej efektívnosti. Dedukujem, že ide o úsilie, ktoré odlišuje svedomitých ľudí od menej svedomitých a zabezpečuje im úspechy. Morita (1994 in: Ruisel, 1999) zistil, že svedomití študenti majú lepšie známky a usilovnejšie navštevujú prednášky. Napadá mi prepojenie s emočnou inteligenciou, ktorá je potrebná pre úspech v osobnom aj pracovnom živote (Šuranová, 2021). Podľa Marshmalow testu je dobré odsunúť prianie detí o 15 minút, aby sa naučili regulovať svoje túžby. Ovocie toho je, že o 15 rokov budú mať podľa predpokladu väčšie študijné úspechy (Horák, 2018).

Ak máte deti, odporúčam svedomito to aplikujte! Avšak nie na 100%. Samozrejme ak si dieťa vypýta cukrík, môžete mu ho dať aj hneď. Väčšinou je dobré trošku počkať, napr. až zje obed alebo si uprace izbu.

Svedomitosť v povolaní

Svedomitosť súvisí s pojmom charakter. Niekedy sa ľudovo vraví: “Ten človek je charakter”. Myslí sa tým, že sa správa čestne. Podľa psychologickej teórie má charakter každý človek – niekto má príkladný charakter a iný nie. Charakter tvoria jadrové vlastnosti osobnosti, ktoré vystihujú jedinečnosť človeka (Daniel et al., 2003).

Dedukujem, že vlastnosti teórie Big Five spolu tvoria podstatnú časť charakteru človeka. Napr. niekto má vysokú extraverziu a svedomitosť, priemernú emočnú stabilitu a otvorenosť a nízku prívetivosť. Existuje niekoľko druhov charakterových vlastností. Delíme ich podľa vzťahu (Lehenová, 2013):

• k sebe samému – patria sem vlastnosti sebaúcta, poznanie silných stránok a osobných limitov, sebaovládanie, sebamotivácia – súvisia s emočnou inteligenciou
• k druhým ľuďom – patria sem vlastnosti sociálny takt vs. hostilita (súvisí s prívetivosťou podľa Big Five), dominancia vs. submisivita (o tom v budúcej Potulke)
• k práci – väčšina vlastností súvisí so svedomitosťou podľa Big Five (Tabuľka 1)

POZITÍVNE	NEGATÍVNE
pracovitosť	lenivosť
dôslednosť	nedbalosť
presnosť	nepresnosť
dochvíľnosť	meškanie
rýchlosť	pomalosť
systematickosť	chaotickosť
poriadkumilovnosť	neporiadok
schopnosť organizácie	neschopnosť organizácie
iniciatívnosť	nedostatok iniciatívy
tvorivosť	strnulosť

Charakter človeka je výsledkom pôsobenia vonkajších vplyvov (rodina, škola, kultúra) aj vlastnej voľby (Lehenová, 2013). Nech už máte akékoľvek vlastnosti, dajú sa vplyvom sebavýchovy regulovať (Pavlov, 2018).

Mám to dokonca sama odmerané validnou metodikou u mojich klientov, ktorí mali vysoký neurotizmus. Po poradenskom procese sa teším, keď ich úzkosť objektívne klesá! Za naplnený proces považujem, keď sa aj subjektívne cítia lepšie.

Osobnosť považujem za trvalý vzorec vlastností človeka, ale nie nemenný. Čím dlhšie je však zakorenená vlastnosť v osobnosti človeka, tým ťažšie môže byť ju zmeniť. Ideálne je vychovať k vlastnostiam ako čestnosť a dôslednosť už dieťa. Potom nebude mať v dospelosti problém so svedomitosťou. Svedomití ľudia sú presní a spoľahliví. Ľudia s nízkou svedomitosťou poznajú morálne princípy (a dokonca ich môžu uznávať), napriek tomu sa ich niekedy nedržia, najmä ak sú v protiklade s ich cieľmi (Ruisel, 1999). Svedomitosť je vhodná v každom povolaní. Špeciálne sa vyššia svedomitosť vyžaduje v povolaniach ako učiteľ, vedec alebo administratívny pracovník.

Zhrnutie a záver

Svedomitosť je posledná z 5 vlastností osobnostnej teórie Big Five. Zahŕňa morálne správanie človeka v situáciách, aj keď ho iní ľudia nevidia. Ide o dodržiavanie pravidiel, zodpovedný prístup k práci a čestnosť. Extrémna svedomitosť je nežiaduca, napr. keď ide o sebaobranu, je v poriadku oklamať (čiže nezachovať sa svedomito). Upratané tiež netreba mať na 100%, stačí 80% úroveň. Prehnaná svedomitosť môže prerásť do vyhorenia alebo obsedantno-kompulzívnej poruchy (OCD). Človek pri OCD prežíva úzkosť z nutkavých myšlienok (obsesií) a činov (kompulzií). Svedomitosť má pozitívny vzťah k akademickým i profesijným úspechom, nemusí však súvisieť s vyšším IQ. Menej svedomití ľudia často vedia o dôležitosti morálnych pravidiel, ale zvyknú dať prednosť hedonizmu.

Nech už je to s vašou svedomitosťou akokoľvek, dá sa na jej zvýšení alebo znížení pracovať. Ak si želáte, môžete ma kontaktovať a budeme na tom pracovať spolu. Majte sa dobre a majte oduševnené chvíle!

Ak sa vám moje potulky páčia, budem rada ak ich tvorbu podporíte. Návod ako na to nájdete na tomto odkaze.

---

Bibliografia

Barrick, M.R., Mount, M.K. 1991. The Big Five personality dimensions and job performance: A meta-analysis. Personnel Psychology 44 (1), s. 1-26. Dostupné: https://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1111/j.1744-6570.1991.tb00688.x (citované 6.9.2022)

Belovičová, S. 2022. Effects of the Spatial Arrangement of the School Class on Verbal Communication between Teacher and Students. Online Journal for Research and Education, Special Issue 24, ISSN 2313-1640. Dostupné: https://journal.ph-noe.ac.at/index.php/resource/article/view/1103 (citované 6.9.2022)

Belovičová, S. 2015. Vplyv priestorového usporiadania učebne na verbálnu komunikáciu študentov s pedagógom. In: Adamík Šimegová, M., Bizová, N., Brestovanský, M. (Eds.). Školská psychológia a kvalita života v edukácii. Trnava : Pedagogická fakulta TU. 357 s. ISBN 978-80-8082-837-0, s. 304.

Belovičová, S. 2011. Vplyv priestorového usporiadania školskej triedy na verbálnu komunikáciu žiaka s učiteľom. In: Dolejš, M. et al. (Eds.). PhD existence : I. Česko-slovenská psychologická konference (nejen) pro doktorandy a o doktorandech. Olomouc : Univerzita Palackého. 296 s. ISBN 978-80-244-2858-1, s. 263-268.

Cherry, K. 2020. 5 Components of Emotional Intelligence. Dostupné: https://www.verywellmind.com/components-of-emotional-intelligence-2795438 (citované 6.9.2022)

Costa, P.T., McRae, R.R. 1992. Four ways five factors are basic. Personality and individual Differences, 13 (6), s. 653-665. Dostupné: https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/019188699290236I (citované 6.9.2022)

Daniel, J. et al. 2003. Prehľad všeobecnej psychológie. Nitra : Enigma. 278 s. ISBN 80-89132-05-7.

Ferjenčík, J. 2010. Úvod do metodologie psychologického výzkumu. Praha : Portál. 256 s. ISBN 9788073678159.

Gránska, Z. 2021. Syndróm vyhorenia: Robíte niečo preto, aby sa z vás nestala „vyhorená mama“? Dostupné: https://eduworld.sk/cd/zuzana-granska/906/syndrom-vyhorenia-robite-nieco-preto-aby-sa-z-vas-nestala-vyhorena-mama (citované 6.9.2022)

Greenglassová, E.R., Nash, K. 2008. Coping and Emotional Labour: Theoretical Considerations. In Buchwald, P., Ringeisen, T., Eysenck, M. (Eds.), Stress and Anxiety Application to Life Span Development and Health Promotion, s. 7-18.

Horák, O. 2018. Jeden cukrík teraz alebo dva neskôr? Ožila debata o teste, ktorý skúma, ako deti odolávajú pokušeniu. Dostupné: https://dennikn.sk/1190405/jeden-cukrik-teraz-alebo-dva-neskor-ozila-debata-o-teste-ktory-skuma-ako-deti-odolavaju-pokuseniu/ (citované 6.9.2022)

Lehenová, A. 2013. Pedagogická a školská psychológia. Trnava : Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity. ISBN 978-80-8082-610-9. Dostupné: https://pdf.truni.sk/e-ucebnice/psp/ (citované 7.9.2022)

Mikula, A. 2019. Využívajte Paretovo pravidlo 80/20 každý deň. Dostupné: https://www.timemanagement.sk/paretovo-pravidlo-80-20/ (citované 6.9.2022)

Moťovský, B. 2008. Obsedantno-kompulzívna porucha. Ambulantná terapia 6 (3), s. 152-157. Dostupné: https://www.solen.sk/storage/file/article/5d4433d0675bdb20cbedf40a5b1ab9a3.pdf (citované 6.9.2022)

Morita, Y. Five factor model of personality in Japan. Predictive validity od the Five factro personality inventory. In: Ruisel, I. 1999. Inteligencia a osobnosť. Bratislava : Veda. 240 s. ISBN 80-224-0545-0.

Novák, J. 2021.Výstup z diagnostiky ICL. Dostupné: http://tresconsulting.cz/wp-content/uploads/Ukazka-vystupu-icl.pdf  (citované 8.9.2022)

Pavlov, I. 2018. Teória výchovy a sebavýchovy dospelých (1. časť). Banská Bystrica : Belianum. 80 s. ISBN 978-80-557-151.

Praus, P. 2021. Inteligence a její měření. Dostupné: https://casopis.mensa.cz/veda/inteligence_a_jeji_mereni.html (citované 6.9.2022)

Ruisel, I. 1999. Inteligencia a osobnosť. Bratislava : Veda. 240 s. ISBN 80-224-0545-0.

Šťastná, K. 2013. Čím je utvářeno svědomí dítěte? Katolícky týdeník (7). Dostupné: https://www.katyd.cz/clanky/cim-je-utvareno-svedomi-ditete.html (citované 6.9.2022)

Šuranová, M. 2021. Emocionálna inteligencia a jej význam v živote. Dostupné: https://eq-vychova.sk/vyznam-eq/ (citované 6.9.2022)

Veseličová, S. 2009a. Verbálna komunikácia medzi žiakom a učiteľom. Povedz mi, kde sedíš a ja ti poviem, aký si (komunikatívny). In: Heller, D., Charvát, M., Sobotková, I. (Eds.) Já, my & oni. Brno : Masarykova univerzita. ISBN 978-80-210-49383, s. 17.

Veseličová, S. 2009b. Verbálna komunikácia medzi žiakom a učiteľom: situačné verzus osobnostné faktory. In: IV. medzinárodná konferencia doktorandov odborov psychológia a sociálna práca : zborník z konferencie. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa. ISBN 978-80-8094-660-9, s. 562-570.

Zusak, M. 2016. Zlodejka kníh. Bratislava : Ikar. ISBN 9788055153056.

https://www.euroekonom.sk/paretovo-pravidlo-8020-a-metoda-abc/, citované 6.9.2022

https://lekar.sk/clanok/obsedantno-kompulzivna-porucha,citované 6.9.2022

https://www.pozitivnemysliet.sk/zlate-pravidlo-vztahy/, citované 6.9.2022

https://svatepismo.sk/kniha-tobias-4, citované 6.9.2022