V 55. potulke pokračujem v cykle o osobnosti témou Prívetivosť. Ako sa líši prívetivosť a extraverzia podľa teórie Big Five? Ako byť prívetivý k starším ľuďom? Kedy je vhodnejšia neprívetivosť v sociálnych situáciách? Prečo môže byť pohyb k ľuďom aj od ľudí prejavom patológie? V ktorých povolaniach je výhodou prívetivosť a neprívetivosť? Aké sú medzikultúrne rozdiely v prívetivosti?
Otvorená k otvorenosti – doplnenie minulej epizódy
Milí poslucháči, na úvod chcem doplniť minulú epizódu otvorenosť o teóriu open a closed mind. Treba byť otvorení aj ku kritike! Keďže som dostala spätnú väzbu, že minulá epizóda bola miestami menej zrozumiteľná, chcem to napraviť.
Mimochodom, ak chcete vedieť ako správne poskytovať kritiku? Poradenské postupy uvádzam v 35. potulke o spätnej väzbe.
Doplním teóriu otvorenej a zatvorenej mysle, ktorá je o našom nastavení vnímať svet ako príležitosti alebo hrozby. Vytvoril ju v r. 1960 poľsko-americký sociálny psychológ Milton Rokeach (Amis, 1961). Povedala by som, že celá otvorenosť je o tom, či situáciu vnímame ako hrozbu alebo výzvu. Je hrozbou alebo výzvou ochutnať nové jedlo, prečítať novú knihu? Pripomína mi to teóriu proaktívneho zvládania Esther Greenglassovej (2002), ktorá ma inšpirovala pri písaní dizertačnej práce. Proaktívne zvládanie je o tom, či sa na svet pripravujeme vopred zhromažďovaním zdrojov. Keď sme otvorení, zbierame psychologické komodity – informácie, zážitky, priateľov, idey. Napr. ak počúvate Potulky, prejavujete otvorenosť. Ak poradenské odporúčania vyskúšate na vlastnej koži, považujem to za znak vysokej otvorenosti.
Skúsili ste od poslednej epizódy niečo nové? Dva týždne medzi potulkami je dosť dlhá doba, kľudne stačí, ak ste si pozreli nový film. Alebo skúsili vylepšiť techniku vášho behu, či uvarili nové jedlo alebo koláčik. Open a closed mind je osobnostné nastavenie, ktoré je dané výchovou, kultúrou, ale dá sa v rámci sebavýchovy meniť. Stačí si dať predsavzatie urobiť napr. raz za týždeň niečo nové. Môže to byť nový prístup ku komunikácii s ľuďmi, viac počúvať ako rozprávať, viac sa pýtať ako vyjadrovať. Rozdiely medzi ľuďmi s otvorenou a uzatvorenou mysľou sú:
- meniace sa idey – uzatvorení ľudia nemenia svoje názory, sú rigidní. Otvorení ľudia sú naopak flexibilní. Ako povedal Churchill: “Len hlupák nikdy nemení svoj názor.”
- stanoviská vs. otázky – uzatvorení ľudia sa skôr vyjadrujú, otvorení pýtajú. Asi už viete, že sa rada pýtam 🙂 Ak máte aj vy otázku, budem rada, ak mi ju napíšete.
- porozumenie – uzatvorení ľudia sa zameriavajú viac na to, aby im niekto rozumel, otvorení chcú porozumieť ostatným.
- pokračovanie konverzácie – uzatvorení ľudia nechcú ďalej diskutovať, otvorení áno. Ľudia s uzatvorenou mysľou druhým často prikážu, nech mlčia. Dotýkame sa tak ďalej osobnostnej vlastnosti prívetivosti.
Tak, a už poďme k ďalšej vlastnosti z Big Five – prívetivosti.
Prívetivosť v teórii
Prívetivosť má svoje miesto v Big Five teórii aj v živote človeka. Lexikálna hypotéza predpokladá, že naše vlastnosti sa dajú zredukovať na niekoľko kategórií. Faktorovou analýzou sa zistilo, že ich je 5 (Herinková, 2022), ktoré sa ďalej nedajú redukovať (Cherry, 2021). Sú to Neurotizmus (N), Extraverzia (E), Otvorenosť (O), Prívetivosť (P) a Svedomitosť (S). Neurotizmus, extraverziu a otvorenosť som vám na potulkách predstavila. Prívetivosť si rozoberieme dnes a svedomitosť nabudúce.
V osobnosti máme každý v rôznej miere zastúpených 5 jadrových vlastností, ktoré skrývajú menšie podvlastnosti. Prívetivosť je každodenne dôležitá! Ja ju poznám pod týmto pojmom, Ruisel (1999) používa slovo “príjemnosť”. V bežnom jazyku jej zodpovedajú formulácie ako napr. ”Tá je príjemná” alebo “Ten je milý”. Prívetivosť označujem ako prosociálnu zložku osobnosti. Prosociálnosť predstavuje etickú hodnotu správania prejavujúcu sa v medziľudských vzťahoch (Žilínek, 2010).
Ak ste pozorne počúvali predošlé epizódy o osobnosti, možno vám napadne otázka, ako sa líši prívetivosť od extraverzie? Obidve sú predsa o kontakte s ľuďmi. Áno, skutočne obsahujú obe interpersonálne tendencie (Ruisel, 1999). Avšak rozdiel od extraverzie je podľa mňa v tom, že pri extraverzii ide o to, koľko ľudí človek vyhľadáva, a pri prívetivosti, nakoľko im pomáha.
Príjemný človek sa pozitívne správa k ostatným, snaží sa im pomôcť a verí, že oni pomôžu jemu (Ruisel, 1999). Podľa zlatého pravidla, ktoré odporúča aj český psychológ Šturma (Šťastná, 2013): “Rob druhému, čo chceš aby robil on tebe.” Extravert aj introvert môžu byť prívetivý alebo neprívetivý. Väčšinou niečo medzi, na základe normálneho rozloženia premennej podľa Gaussovej krivky (Praus, 2021).
Prívetivosť v praxi
Moje motto na Potulkách je, aby nám pri nich bolo príjemne. Mne pri ich tvorení, vám pri ich počúvaní. Opakujem to každú epizódu na začiatku pred hudobnou zvučkou, ktorá podľa mňa vystihuje prívetivú podstatu Potuliek. Skutočne ma poteší, keď mi niekto napíše spätnú väzbu, že pri nich oddychuje alebo že ich podávam príjemným spôsobom.
Byť príjemný je skvelé vtedy, ak niekomu môžeme pomôcť. Komu ste dnes pomohli vy? Urobiť aspoň jeden dobrý skutok denne je prospešné aj pre vás – je vedecky dokázané, že to posilňuje sebadôveru (Koníčková, 2021a). Starším ľuďom, ktorí nevedia robiť s internetom, môžete napr. vyhľadať informácie, ktoré pre nich budú užitočné. Keď sa cez internet registrovalo na očkovanie proti covidu, mnohí pomáhali tak, že zahlásili svojich starých rodičov. Možno vaša babka potrebuje zistiť, kedy otvárajú lekáreň. Alebo dedko potrebuje kúpiť súčiastku do auta. Pomôcť môžete v rámci informačnej a inštrumentálnej opory (Křivohlavý, 2001) a postarať sa o to, že budú mať pekný deň. Starým ľuďom je potrebné vedieť, že nie sú na veci sami. Preto aj keď sa na pár minút ozvete a spýtate, ako sa majú, môže to pre nich znamenať veľkú radosť.
Neprívetivosť v praxi
Kedy byť prívetivý a kedy nie? Toto je veľmi zaujímavá téma, lebo byť milý sa v živote nie vždy nevypláca. Povedala by som, že vo všeobecných situáciách je fajn byť milý. Keď viete vylúdiť niekomu úsmev na tvári, ste radi obaja. Čo však, keď sa k vám ten druhý zachová nepekne, máte sa naňho stále usmievať?
Napadá mi pri tom istý neznámy mladý muž, ktorý mi povedal nemiestnu poznámku, keď som nakupovala. Neprívetivo som sa naňho pozrela. Zamrzol mu úškrn na perách, bol naňho zaujímavý pohľad. No, myslím si, že si rozmyslí, či bude nabudúce neprívetivý. Potrebovala som nakúpiť, takže som neutiekla zo stresovej situácie, ani som slovne nezaútočila, nenadávala. Nepoužila som ani jednu zo stratégii útok alebo únik (Atkinsonová et al., 2010). Namiesto toho som sa rozhodla pre asertivitu. Tu máte pekný príklad, ako byť asertívny bez toho, žeby ste slovka preriekli. Dokonca som nevydala ani hláska alebo povzdych. Stačil jeden priamy pohľad do očí a chlapec na to dodnes podľa mňa nezabudol. Každopádne, dal mi pokoj.
Predtým som bola veľmi príjemne naladená a usmievala som sa. Avšak niekedy by ste prílišnou milotou povzbudzovali druhých v ich nekalých činoch. Napr. jeden môj klient riešil, že mu kamaráti nalievali alkohol, keď nechcel. Vtedy odporúčam zvážnieť, použiť techniku pokazenej gramofónovej platne (Gabura, Pružinská, 1995) a opakovať dokola “nie” v troch krokoch:
- povedať nie a emóciu “nie je mi to príjemné”
- povedať nie a dôvod “nechcem, aby mi bolo zle”
- napokon odísť zo situácie. Viac o tom v 36. potulke o asertivite.
Prívetivosť vo výskume
Leonardo Da Vinci povedal, že dobrý priateľ karhá medzi štyrmi očami a chváli na verejnosti. Podľa toho som jednému známemu povedala kritiku na jeho správanie, keď bol neohľaduplný k staršiemu človeku. Tak, aby to iní nepočuli. Bol podobne zarazený ako muž v obchode, asi nečakal odo mňa, prívetivej osoby, takú vážnu spätnú väzbu. Niektorí ľudia nie sú na kritiku zvyknutí. Keď ju poskytujete, je dobré začať najskôr pozitívnym (Kontírová, 2006). Napr. “Je skvelé, že si si našiel prácu, ale zanedbávaš popri tom rodinu.”. Ľudia s vysokou prívetivosťou sú považovaní za sociálne žiaducejších a sú populárnejší. Naopak, antagonistickí ľudia s nižšou prívetivosťou sú egocentrickí, skeptickí a skôr súťaživí ako spolupracujúci.
Nezabúdajme, že prívetivosť nie je vždy na mieste, v istých situáciách je asertívne ohradenie sa za vlastné práva nutné. Výskumne sa zistilo, že prívetivosť ani neprívetivosť neznamená zároveň väčšie psychické zdravie (Ruisel, 1999). Aj samovraždu môže spáchať niekto milý. To je dôkazom, že celok osobnosti je viac ako súčet častí. Karen Horneyová (1945 in: Ruisel, 1999) hovorí o dvoch neurotických tendenciách – pohyb proti ľuďom a pohyb k ľuďom. Obe sú patologické formy prívetivosti a neprívetivosti. Výskumne bolo overené, že nízka prívetivosť je u ľudí s narcistickými, antisociálnymi a paranoidnými poruchami osobnosti. Vysoká prívetivosť je pri poruchách prílišnej závislosti (Costa, McCrae, 1992). Takže všetko s mierou, aj prívetivosť. Máme radi, ak nám niekto pomôže a je na nás milý. Ale treba si od ľudí aj oddýchnuť. My sme prívetiví na druhých? Aby to nebolo v zmysle porekadla vodu káže víno pije.
Prívetivosť v povolaní
Mimochodom, v mojej obľúbenej vinárni sú veľmi prívetiví. Minule som stratila vernostnú kartičku a tamojšia mladá milá predavačka mi ich bez okolkov s úsmevom na tvári nahradila. Ani chvíľku neváhala a uverila mi. Na dôveryhodnosti mi zrejme pridalo, že som nálepky podrobne opísala, ale aj tak tipujem, že mala vysokú prívetivosť. Tá sa vyžaduje v povolaniach, ktoré sú o kontakte s ľuďmi, napr. u pracovníkov v bankách, u predavačiek. Tu si spomínam na dámu v mäsiarstve, kam chodím nakupovať, o ktorej som si minule hovorila, aká je úprimne usmievavá. Láskavý prístup sa vypláca, mám aj veľmi príjemnú gynekologičku, u ktorej sa vždy nasmejem. Je vzácne a krásne mať príjemných kolegov bez ohľadu na druh povolania.
Napríklad lekári pracujú s diskrétnymi témami ohľadom zdravia pacientov, preto je u nich prívetivosť vítaná. O chirurgoch sa hovorí, že sú arogantní, ale tiež si vybavujem jedného chirurga, ktorý bol veľmi prístupný a ústretový. Žiadny mäsiar :-). Balíčky k nám doručuje príjemný kuriér, ktorý udržuje očný kontakt, usmieva sa, pomôže, nestresuje.
Čo môžeme robiť, aby sme si zvýšili prívetivosť? Aj my udržujme pri konverzáciách čo najčastejšie očný kontakt (Cherry, K. 2020). Je to jednoduché účinné pravidlo na zvýšenie sociálnych zručností (Koníčková, 2021b, Ulčin, 2015). Zaujímavé je, že aj nižšia prívetivosť je niekedy výhodou. Skeptické a kritické myslenie vyznačujúce sa nižšou prívetivosťou je žiadúce u exaktných povolaní, napr. vedec alebo právnik (Ruisel, 1999).
Prívetivosť v kultúrach
V rôznych kultúrach sa môže prívetivosť prejavovať rôzne. U nás na Slovensku je znakom prívetivosti, keď sa k niekomu prihovoríme, opýtame sa ako sa má, či mu môžeme s niečím pomôcť. Také to: “Čau ako sa máš? Čo nového?” povedané s patričnou hlasitosťou, kývanie na pozdrav niekomu na druhej strane ulice. Napr. v Japonsku je to inak. Ľudia pôsobia na uliciach upäto a mĺkvo, čo je dané zväčša ich výkonovým zameraním, takže by mohli na nás pôsobiť nepríjemne. Avšak, robia to preto, že sa správajú ohľaduplne k druhým. Je u nich sociálne neprípustné kričať alebo dokonca zodvihnúť hovor na verejnosti. Keď zvoní, jednoducho ho nezdvihnú a vybavia si hovor neskôr v súkromí. Zazerajú, ak niekto predsa telefonuje na verejnosti, lebo ruší ostatných. Prívetivosť sa u Japoncov prejaví tým, že nechajú druhých oddychovať a nemusia počúvať cudzie vybavovačky. V niečom inšpiratívne, nemyslíte? Ani deti v Japonsku nebehajú a nekričia po vlaku. Je to preto, že veľa ľudí si vo verejnej doprave chce pospať, aby si oddýchli od výkonu, ktorý podávajú vo veľkej miere (Potocká, 2022). Dedukujem, že prejavy prívetivosti sú kultúrne podmienené. Pred cestou do druhej kultúry je vhodné si naštudovať, čo sa tam sluší. Tým prejavíte svoju prívetivosť!
Zhrnutie a záver
Dôležitá v rámci 5 veľkých faktorov osobnosti je prívetivosť. Označuje sa aj ako príjemnosť, tak či tak sa jedná o ženský rod. Proste ženy a príjemnosť idú dokopy 🙂 aspoň kým na nich niekto nemá nemiestne poznámky. Aj prívetivosť má svoje medze. Ak je k vám niekto nepríjemný, môžete sa asertívne brániť napr. technikou pokazenej gramofónovej platne, kedy dokola opakujeme “nie”. Niekedy stačí prísny pohľad. Starým ľuďom zase niekedy stačí milé slovo alebo niektorý z druhov sociálnej opory. Prívetivosť je dobrá v akomkoľvek povolaní, zvlášť však tam, kde sa pracuje s ľuďmi. Kultúrne rozdiely v prívetivosti znamenajú, že jedno správanie môže byť v niektorej kultúre považované za príjemné a v inej nie. Univerzálny je úsmev, preto vás povzbudzujem niekoho ním potešiť. Majte sa dobre a majte oduševnené chvíle!
Ak sa vám moje potulky páčia, budem rada ak ich tvorbu podporíte. Návod ako na to nájdete na tomto odkaze.
Bibliografia
Amis, W.D. 1961. The Open and Closed Mind: Investigations into the Nature od Belief Systems and Personality Systems. Social Forces, 40 (2), s. 194–196. Dostupné: https://doi.org/10.2307/2574316 (citované 26.8.2022)
Atkinsonová, R. et al. 2010. Psychologie. Praha : Portál. 751 s. ISBN 80-7178-640-3.
Cherry, K. 2021. The Big Five Personality Traits. Dostupné: https://www.verywellmind.com/the-big-five-personality-dimensions-2795422 (citované 22.8.2022)
Cherry, K. 2020. 5 Components of Emotional Intelligence. Dostupné: https://www.verywellmind.com/components-of-emotional-intelligence-2795438 (citované 25.8.2022)
Costa, P.T., McRae, R.R. 1992. Four ways five factors are basic. Personality and individual Differences, 13 (6), s. 653-665. Dostupné: https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/019188699290236I (citované 26.8.2022)
Gabura, J., Pružinská, J. 1995. Poradenský proces. Praha : Sociologické nakladatelství. 147 s. ISBN 80-85850-10-9.
Greenglassová, E.R. 2002. Proactive Coping. In: Frydenberg, E. (Ed.), Beyond Coping: Meeting Goals, Vision and Challenges. London : Oxford University Press, s. 37-62.
Herinková, E. 2022. Poznáte Model veľkej päťky? Charakterizuje ľudí podľa ich vlastností. dostupné: https://eduworld.sk/cd/eliska-herinkova/3556/poznate-model-velkej-patky-charakterizuje-ludi-podla-ich-vlastnosti (citované 22.8.2022)
Koníčková, J. 2021a. 10 tipov, ako si rozvíjať sebadôveru. Dostupné: https://eduworld.sk/cd/jaroslava-konickova/4823/10-tipov-ako-si-rozvijat-sebadoveru (citované 26.8.2022)
Koníčková, J. 2021b. Emocionálna inteligencia má svoj význam aj v práci. Ako sa prejavujú ľudia s vysokým EQ? Dostupné:
https://eduworld.sk/cd/jaroslava-konickova/6748/emocionalna-inteligencia-eq-v-praci (citované 25.8.2022)
Kontírová, S. 2006. Humanizácia školského hodnotenia očami praktikantov. Pedagogická orientace 1, s. 86-99. Dostupné: https://journals.muni.cz/pedor/article/viewFile/992/805 (citované 26.8.2022)
Křivohlavý, J. 2001. Psychologie zdraví. Praha : Portál. 279s. ISBN 80-7178-774-4.
Potocká, A. 2022. Žena, ktorá žila s rodinou v Tokiu. Postoj, špeciálne prázdninové vydanie. ISSN 2729-7934.
Praus, P. 2021. Inteligence a její měření. Dostupné: https://casopis.mensa.cz/veda/inteligence_a_jeji_mereni.html (citované 25.8.2022)
Ruisel, I. 1999. Inteligencia a osobnosť. Bratislava : Veda. 240 s. ISBN 80-224-0545-0.
Šťastná, K. 2013. Čím je utvářeno svědomí dítěte? Katolícky týdeník (7). Dostupné: https://www.katyd.cz/clanky/cim-je-utvareno-svedomi-ditete.html (citované 25.8.2022)
Ulčin, P. 2015. IQ vs. EQ alebo čo vám v škole zabudli povedať. Dostupné: https://www.trend.sk/blogy/iq-vs-eq-alebo-co-vam-skole-zabudli-povedat (citované 25.8.2022)
Žilínek, M. 2010. Prosociálnosť a sociomorálna kreativizácia osobnosti. Bratislava : Zborník Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. s. 149-162. Dostupné: /https://fphil.uniba.sk/fileadmin/fif/katedry_pracoviska/kped/projekty/Archiv_Paedagogica/22_-_8.pdf (citované 24.8.2022)
https://citaty-slavnych.sk/citaty/41604-leonardo-da-vinci-chval-priatela-verejne-a-karhaj-ho-medzi-styrmi-oc/, citované 22.8.2022
https://delphipages.live/sk/zmiesany/five-factor-model-of-personality, citované 22.8.2022
https://fs.blog/open-closed-minded/, citované 26.8.2022
https://www.pozitivnemysliet.sk/zlate-pravidlo-vztahy/, citované 24.8.2022
https://www.pronaladu.cz/myslenky-winstona-churchilla/, citované 26.8.2022
https://svatepismo.sk/kniha-tobias-4, citované 24.8.2022