Optimizmus a pesimizmus

V 59. potulke ukončujem cyklus o osobnosti vlastnosťou Optimizmus a pesimizmus. Vidíte pohár poloplný alebo poloprázdny? Je lepšie byť pesimista alebo optimista? Ako vidieť veci reálne z oboch strán mince? Aké má výhody optimizmus a pesimizmus? Prečo si nových ľudí nepustiť optimisticky blízko ani nebyť pesimisticky pasívni? Aká môže byť špirála optimisticko-pesimistických vyjadrení?

V tejto potulke ukončujem cyklus o osobnosti. Snažila som sa vám postupne predstaviť komplexne štruktúru osobnosti. Ide o statický prístup k osobnosti (Lehenová, 2013). Veď aj opisuje niečo statické – naše vlastnosti. Črty nie sú síce nemenné, ale sú trvalé. Ak vás zaujíma dynamický prístup, ktorý sa zameriava na formovanie osobnosti, odporúčam vypočuť 6. potulku o sebavýchove a EQ. Rozobrala som v nej vplyvy genetiky, prostredia a vlastného ja (Daniel et al., 2003). V poslednej dekáde potuliek som opis osobnosti otvorila vlastnosťami teórie Big5 (Cherry, 2021, Ruisel, 1999). Podľa Veľkej päťky máme 5 hlavných čŕt: Extraverzia, Emočná stabilita, Otvorenosť, Prívetivosť a Svedomitosť. Potom som nadviazala vlastnosťami Dominancia a submisivita aj Afiliácia a hostilita Learyho teórie interpersonálneho správania (Heinzová, Kubejová, 2020, Novák, 2021). Uvažovala som, akú dôležitú vlastnosť vám ešte predstavím. Napadlo mi Optimizmus a pesimizmus.

Čo je optimizmus a pesimizmus

A o tom bude reč dnes. Iste poznáte príslovečný výrok, či je pohár poloprázdny alebo poloplný? Za podporu Potuliek na Startlabe som rozdávala ako darček podšálky, kde bola táto optimisticko-pesimistická dilema pekne graficky znázornená. Čo je to pesimizmus a optimizmus? Povedala by som, že optimizmus je videnie pozitívnych stránok veci, kým pesimizmus naopak všímanie si negatívnych stránok. Lenže málo vecí je iba pozitívnych alebo negatívnych. Dedukujem, že aj tu platí Gaussova krivka (Praus, 2021). Väčšina našich situácií a zážitkov je “niekde medzi” úplnou pozitivitou alebo úplnou negativitou. Dôležité je, či na vec nahliadame reálne. Pekne to nazval Winston Churchill: „Pesimista vidí problém v každej príležitosti, optimista vidí príležitosť v každom probléme.“

Je lepšie byť optimista alebo pesimista?

V poslednom príspevku o štruktúre osobnosti nebudem rozoberať optimizmus a pesimizmus v kategóriách teória, prax, výskum a povolanie ako doteraz. Prečo? Celou potulkou sa totiž pokúsim diskutovať otázku: Je lepšie byť pesimista alebo optimista? Možno patríte k jednému alebo druhému pólu. Alebo ste, ako väčšina, medzi 68% populácie (Praus, 2021), ktorá vidí veci optimisticky aj pesimisticky. Optimisticky v rodine, kde máte okolo seba fajn ľudí. Pesimisticky v práci, kde ste narazili na šéfa manipulátora. Alebo naopak, do práce si chodíte oddýchnuť a doma máte dusno. Vtedy sa môže u vás aktivovať vnímanie situácie podľa sociálneho prostredia. Aplikujem situačný štýl (Hersey, Blanchard, 1988) do manažmentu vnímania situácie. Je ľahšie nastaviť sa na striktné vnímanie situácie podľa sociálneho prostredia, je to istá forma obrany. Ale pozor na riziko, že prehliadnete signály pozitivity aj u manipulátora! A zasa naopak, môžete opomenúť signály negativity u ľudí, ktorých máte radi.

Možno ste šokovaní, ale aj manipulátor môže mať pozitívne vlastnosti, napr. ambicióznosť. Keď sa naňho pozriete z tejto strany mince, môžete sa inšpirovať tou lepšou stránkou jeho osobnosti.

Podľa Gaussovej krivky dedukujem, že len málinko ľudí je úplne dobrých alebo zlých. Väčšinou sú to “grey characters”. Ide o ľudí so zmiešane pozitívnymi a negatívnymi vlastnosťami. Ak vymenujete negatívne vlastnosti tých, ktorých máte radi (a pozitívne vlastnosti tých, ktorých radi nemáte), môžete to zužitkovať. V kontakte s (ne)obľúbeným človekom zostanete pokojnejší. Ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku. Nájdete si dnes 5-10 min čas na reflexiu, ideálne v tme (Boťanská 2018)? Vymenujete pozitíva aj negatíva u ľudí, ktorých poznáte?

Vlejme optimizmus do pesimizmu a naopak

Vidieť veci reálne je vynikajúce, preto odporúčam cvičenie: u ľudí, ktorých nemáte radi, nájdite aspoň 1 pozitívnu vlastnosť. Do pesimistického vnímania vlejme trochu optimizmu! A u ľudí, ktorých máte veľmi radi, je výzva nájsť negatívnu vlastnosť. Takto predídete sklamaniu a nebezpečným ružovým okuliarom. Rovnako čierne okuliare u manipulátora by vám mohli zabrániť inšpirovať sa aspoň drobnou svetlou črepinkou jeho osobnosti.

Napr. “Tento človek je nepriateľský a nerešpektuje druhých, ale je energický. Tak prečo by som nerozbehol tiež svoj projekt? Mám ešte väčšiu šancu na úspech ako on, veď budem k druhým priateľský.” Alebo prečo by ste neboli šéfom vy, keď to dokáže manipulátor?

Odporúčam na každého človeka alebo situáciu nahliadať z oboch strán mince. Ak viete vyjadriť, čo sa vám nepáči na milovanom človeku, realizmus vás môže ochrániť pred sklamaním. Viedla som predmanželskú prípravu snúbencov a upozorňovala som ich na implicitné očakávania (Gabura, Pružinská, 1995). Je dobré sa pred svadbou porozprávať, čo čakám od partnera po svadbe. Aby potom nevznikali hádky typu: “Nechceš deti, veď už sme aj manželia, dokedy mám čakať?” alebo “Nevaríš, neupratuješ, moja mama sa lepšie starala o domácnosť.” Veľký záškodník vzťahu je, nechať očakávania iba nevyslovené, no pritom ich vyžadovať. Teraz by som doplnila ešte odporučenie povedať si, aká vlastnosť vám prekáža na partnerovi? Nemusí to byť vyslovene niečo negatívne, možno ste len iné typy. Napr. on je domased a vy ste aktívna spoločenská osôbka. Ak to budete mať realisticky zreflektované, môžete s tým niečo aktívne robiť. Predídete nezhodám, keď pôjdete von napr. s kamoškami.

Výhody optimizmu

Pristavím sa pri výskume optimizmu a na základe vedeckých poznatkov vyvodím pre vás poradenské odporúčania. Je vedecky dokázané, že v každodennom živote sa darí viac optimistom ako pesimistom. V r. 2013 výskumníci z Univerzity Concordia zistili, že optimisti majú v porovnaní s pesimistami nižšiu hladinu stresových hormónov. To znamená, že keď sa optimista ocitne v stresovej situácii, vie ju lepšie regulovať. V napätých chvíľach odporúčam urobiť si relaxačné dychové cvičenie, ktoré som predviedla v 27. potulke o úzkosti. Optimisti dôverujú, že 2-minútová relaxácia naozaj zaberá, preto môžu byť motivovanejší ju aplikovať. Dedukujem, že optimisti aktívne siahnu po zvládacích stratégiách, lebo veria ich efektivite.

Podľa Atkinsonovej et al. (2010) po zvládaní zameranom na emócie prichádza zvládanie zamerané na problém. Ak máte časový tlak a ste optimisti, napr. urobíte spomínanú dychovú relaxáciu (zvládnete emóciu). Po nej ste ukľudnenejší a poviete si: “Nevadí, že som nestihol nakúpiť. Zjeme, čo máme doma a nakúpim zajtra” (zvládnete problém). Pesimista by skôr horekoval, že nič nestíha a cítil by sa subjektívne zaťažený. Objektívne sa pesimistom tiež darí menej. Fyziologicky je zistené, že v stresových situáciách sa im zvýši hladina kortizolu. Podľa výskumníčky Jobinovej prežívajú pesimisti intenzívnu nadpriemernú stresovú reakciu. Vyvodzujem, že optimisti lepšie zvládajú stres ako pesimisti. Keďže veľa ľudí v modernej dobe prežíva stres, považujem toto za hlavnú výhodu optimizmu.

Odporúčam, snažme sa optimisticky o proaktívne zvládanie včas pred stresovou situáciou (Belovičová, Romanová, 2013, Belovičová, 2014, Greenglassová, 1999, 2002, Greenglassová, Nash, 2008, Schwarzer, Taubert, 2002). Napr. výberom dobrých priateľov, ktorým sa vyrozprávame, keď potrebujeme emočnú oporu.

Výhody pesimizmu

Má optimizmus aj nevýhody, ktoré sú naopak výhodami pesimizmu? Vedecky je dokázané, že keď je človek pesimistický, robí kognitívnu chybu. Psychológ Aaron Beck ju nazval selektívna abstrakcia. Pesimista filtruje a zachováva negatívne druhy informácií. Ak v predpovedi počasia hlásia, že bude v noci prízemný mráz -1°C, zapamätá si iba, že bude mrznúť. Potom podľa toho upraví svoj denný režim, napr. nepôjde von, lebo “veď mrzne”. Čo na tom, že iba v noci a cez deň je 10°C.

Kedy to môže byť výhodou? Napr. pri zdravotnom stave. Ak má optimista v rodinnej anamnéze rakovinu, môže si povedať: “veď športujem, zdravo sa stravujem, nemôžem ju dostať!” To je omyl, keďže rakovina má silnú genetickú zaťaženosť. Pesimista možno ani nešportuje, ani sa zdravo nestravuje, ale vďaka negatívnemu videniu chodí na preventívne prehliadky, preto rakovinu odhalí skôr. Som presvedčená, že optimista, ktorý zdravo žije, bude skôr zdravý. Ale pesimista môže skôr odhaliť chorobu, lebo si všíma jej negatívne príznaky – vyššiu únavu, nepokoj, bolesť. Optimista by nad tým mohol mávnuť rukou s tým, že to nič nie je.

Je vedecky dokazané, že pesimisti majú šancu na dlhší život (Lang et al., 2013). Na vzorke 40 000 probantov sa zistilo, že pesimizmus môže viesť k zdravšiemu životu. Ukazuje sa, že pesimistické očakávania sú realistickejšie a presnejšie. Vysvetľujem to tak, že pesimistickejší ľudia vyššieho veku rátajú so zhoršením zdravotného stavu. Ak staršieho človeka pesimistu niečo zabolí, skôr je motivovaný bolesť riešiť a navštíviť lekára. Na základe toho dedukujem, že pesimizmus môže byť užitočný.

Zdravý realizmus

Tak ako to je, žeby bol užitočný pesimizmus aj optimizmus? Ktorý v akej chvíli? Nuž, povedala by som, že v každej chvíli by sme mali vidieť veci optimisticky aj pesimisticky. Samozrejme, niečo z toho vám môže byť bližšie. Možno ste optimista a vidíte príslovečný pohár poloplný. Alebo pesimista a vidíte pohár poloprázdny. Oboje je psychologicky v poriadku! Len nesmie ísť o extrém, ako to už v osobnosti býva (Novák, 2021).

Optimizmus sa vyplatí hlavne v bežných veciach a pesimizmus v krízových situáciách. Veľa situácií je však “niekde medzi”. Preto aj odporúčam, aby naša reakcia bola “niekde medzi”. Zlatá stredná cesta je realizmus. Myslím, že realisti vyhrávajú preto, že nemajú vyslovene pozitívne ani negatívne nastavenie. Sú skôr neutrálnejší. V okamihu pred výsledkom udalosti si udržia neutrálnejšiu pozíciu. Sú schopní prispôsobiť svoje očakávania situácii. Získali ste vytúženú prácu? Realista sa teší, ale vníma aj obavy z jej udržania. Čaká napĺňajúce podnety, ale aj väčšie vysilenie z nástupu do novej práce. Realisti sa psychicky pripravujú na to, čo by sa mohlo pokaziť (berúc do úvahy objektívne fakty). Ale tiež sa pripravujú na to, čo sa môže podariť! Dedukujem, že k tomu vyvinú snahu, a preto sa im ich ciele často podaria.

Optimizmus aj pesimizmus

Na rozvoj realizmu navrhujem cvičenie: keď nám napadne niečo negatívne, povedzme niečo pozitívne. Napr. k pesimistickému “Dnes určite nestihnem, čo som plánovala” pridajme optimistické “môžem stihnúť aspoň prioritné veci”. Alebo: “Môj šéf bol manipulátor. Našiel som si novú prácu, čo keď natrafím na ďalšieho manipulátora?” Optimistický pohľad “Manipulátorov je iba 3% (Koníčková, 2022). Je malá pravdepodobnosť, že natrafím na ďalšieho”. A keby predsa, môžete optimisticky použiť môj 3-krokový postup psychologickej obrany z 44. potulky o manipulácii.

Optimistom odporúčam povedať si opačný pohľad. Keď niečo vidíme v svetlých farbách, cielene na tom nájdime nevýhodu. Napr. “Je úžasné, že mám deti (optimizmus), ale mám menej voľného času (pesimizmus).” Podľa mňa je ideálna nadstavba: pridať v špirále viac optimisticko-pesimistických vyjadrení. Napr. “trošku voľného času, čo mám, si poriadne naplánujem (optimizmus).” “Zrovna keď ho budem mať, niečo do toho príde (pesimizmus). Ako bonus: malá psychologická analýza mojej obľúbenej Stingovej pesničky It’s probably me:

  1. pesimista sa spolieha najmä sám na seba
  2. optimista sa spoľahne na druhých
  3. pesimista nezistí, že niektorým sa skutočne oplatí dôverovať 
  4. optimista sa častejšie sklame v druhých
  5. realista si vyberie ľudí, ktorým dôveruje. Nepripustí si ich blízko k sebe, ale najskôr si ich preverí. Dôveruj, ale preveruj! 

Ak chcete analyzovať, ktorým ľuďom dôverovať, odporúčam nakresliť kruhy sociálnej opory zo 47. potulky. Blízko nakreslite ľudí, ktorých dlho poznáte a máte skúsenosť, že sa na nich dá spoľahnúť. Do nových vzťahov sa pustite opatrne! Noví ľudia vo vašom živote možno “postúpia” vo vašich kruhoch bližšie. “Všetko má však “svoj čas a svoju chvíľu”.

Zhrnutie a záver

V každodenných chvíľach je výhodnejšie byť optimista. Je skvelé, keď vás optimizmus disponuje hľadať proaktívne riešenia v stresovej situácii (Belovičová, Romanová, 2013, Belovičová, 2014, Greenglassová, 1999, 2002, Greenglassová, Nash, 2008, Schwarzer, Taubert, 2002). V krízových chvíľach je výhodnejšie byť pesimista, napr. keď neprehliadnete varovné signály zdravotného stavu. Alebo keď chodíte na preventívne prehliadky. Pripomína mi to situačný štýl manažmentu (Hersey, Blanchard, 1988). Raz tak, raz tak. Uzatváram, že sa oplatí vidieť veci reálne, z oboch strán mince. Aj na seba nahliadajme realne! Vnímajme pozitíva ako optimisti aj negatíva ako pesimisti. Ako sa nedať prevalcovať naším pesimizmom, ale ani optimizmom? Jednoducho povedané, dobré je byť realista. Akoby optimista aj pesimista dokopy 🙂 keď vidíme pozitívne aj negatívne stránky tej istej veci.

Prajem Vám, aby ste vedeli realisticky zhodnotiť situácie. Majte sa dobre a majte oduševnené chvíle!

Ak sa vám moje potulky páčia, budem rada ak ich tvorbu podporíte. Návod ako na to nájdete na tomto odkaze.


Bibliografia

Atkinsonová, R. et al. 2010. Psychologie. Praha : Portál. 751 s. ISBN 80-7178-640-3.

Belovičová, S., Romanová, M. 2013. Verification of the Psychometric Properties of The Proactive Coping Inventory. In: Sollárová et al. Helping Professions – current Theory and Research, Krakow : Scientia, Ars, Educatio. 287 s. ISBN 978-83-60837-73-3.

Belovičová, S. 2014. Vzťah proaktívneho zvládania, sociálnej opory a kvality života u pacientov po operácii. Dizertačná práca. Nitra: Fakulta sociálnych vied a zdravotníctva Univerzity Konštantína Filozofa. 145 s.

Boťanská, M. 2018. Vedomie z pohľadu vedy 2. časť. Dostupné: https://akomyslietpozitivne.sk/vedomie-z-pohladu-vedy-2-cast/  (citované 20.10.2022)

Cherry, K. 2021. The Big Five Personality Traits. Dostupné: https://www.verywellmind.com/the-big-five-personality-dimensions-2795422 (citované 20.10.2022)

Daniel, J. et al. 2003. Prehľad všeobecnej psychológie. Nitra : Enigma. 278 s. ISBN 80-89132-05-7.

Gabura, J., Pružinská, J. 1995. Poradenský proces. Praha : Sociologické nakladatelství. 147 s. ISBN 80-85850-10-9.

Greenglassová, E.R. et al. 1999. The Proactive Coping Inventory (PCI): A Multidimensional Research Instrument. Paper presented at the 20th International Conference of the Stress and Anxiety Research Society (STAR), Cracow, Poland.

Greenglassová, E.R. 2002. Proactive Coping. In: Frydenberg, E. (Ed.), Beyond Coping: Meeting Goals, Vision and Challenges. London : Oxford University Press, s. 37-62.

Greenglassová, E.R., Nash, K. 2008. Coping and Emotional Labour: Theoretical Considerations. In Buchwald, P., Ringeisen, T., Eysenck, M. (Eds.), Stress and Anxiety Application to Life Span Development and Health Promotion, s. 7-18. 

Heinzová, Z., Kubejová, S. 2020. Interakčný štýl učiteľa v kontexte s črtovou emocionálnou inteligenciou. Banská Bystrica : Pedagogická fakulta Univerzity Mateja Bela. Pedagogika, 11 (3), 139-150. Dostupné: http://www.casopispedagogika.sk/rocnik-11/cislo-3/studia-heinzova.pdf (citované 20.10.2022)

Hersey, P., Blanchard, K.H. 1988. Management of Organization behavior: Utilizing Human Resources, Englewood Cliffs, NJ : Prentice-Hall. Dostupné: https://psyche0.webnode.sk/products/situacne-vedenie1/ (citované 20.10.2022)

Lang, F.R. et al. 2013. Forecasting Life Satisfaction Across Adulthood: Benefits of Seeing a Dark Future? Psychology and Aging, 28 (1). s. 249-261. Dostupné: https://www.apa.org/pubs/journals/releases/pag-28-1-249.pdf (citované 26.10.2022)

Lehenová, A. 2013. Pedagogická a školská psychológia. Trnava : Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity. ISBN 978-80-8082-610-9. Dostupné: https://pdf.truni.sk/e-ucebnice/psp/ (citované 20.10.2022)

Novák, J. 2021.Výstup z diagnostiky ICL. Dostupné: http://tresconsulting.cz/wp-content/uploads/Ukazka-vystupu-icl.pdf (citované 20.10.2022)

Praus, P. 2021. Inteligence a její měření. Dostupné: https://casopis.mensa.cz/veda/inteligence_a_jeji_mereni.html (citované 20.10.2022)

Ruisel, I. 1999. Inteligencia a osobnosť. Bratislava : Veda. 240 s. ISBN 80-224-0545-0.

Schwarzer, R., Taubert, S. 2002. Tenacious Goal Pursuits and Striving toward Personal Growth: Proactive Coping. In: Frydenberg, E. (Ed.), Beyond Coping: Meeting Goals, Vision and Challenges. London : Oxford University Press, s. 19-35. Dostupné: http://userpage.fu-berlin.de/~health/materials/s_taubert_proactive.pdf (citované 21.10.2022)

https://citaty-slavnych.sk/autori/winston-churchill/, citované 20.10.2022

https://www.inhousepublishing.com.au/how-to-write-a-morally-grey-character/, citované 20.10.2022

https://lepsiden.sk/optimistom-sa-dari-lepsie-pesimistom/, citované 15.10.2022

https://sk.sainte-anastasie.org/articles/psicologia/realista-o-pesimista-descubre-qu-tipo-de-persona-eres.html, citované 21.10.2022

http://science.dennikn.sk/clanky-a-rozhovory/spolocnost-a-kultura/clovek-a-spolocnost/1780-pesimizmus-predlzuje-zivot, citované 26.10.2022

https://svatepismo.sk/kniha-kazatel-3, citované 27.10.2022

https://www.union.sk/dedicnost-rakoviny-je-rakovina-dedicna-rozhoduje-genetika-alebo-prevencia/, citované 21.10.2022